Každý rok to isté. Opäť nové predsavzatia. Možno tie isté ako po minulé roky a čakáš, že to tento rok vyjde. Baví ťa to ešte dookola drahá? Budem cvičiť. Tento rok bude môj najlepší. Zmením sa. Zamilujem sa. Splním si svoje sny.
Dlhé roky som čakala na nový rok. Aby som si dala pusu s mojím drahým. Aby sme si povedali: „Ako na nový rok tak po celý rok.“ Dokonca som si robievala zoznam, čo chcem zažiť, čo chcem vidieť. Pekné plány, no ako sa hovorí:“ Človek mieni a pán boh mení.“ Až nedávno som pochopila, že netreba čakať na nový rok.
Treba si dupnúť a ísť si za tým, čo chceš. V tej danej chvíli.
Prestaň čakať na príležitosť. Že nabudúce sa to podarí, že budú lepšie podmienky. Ďalšie nabudúce už ani nemusí prísť. Nikdy nevieš čo má pre teba život/osud nachystané.
Pár týždňov dozadu som si myslela, že už nič nemá zmysel. Že bude trvať mesiace, kedy opäť niečo zažijem. Niečo, čo ma nabije energiou. Dnes viem, že bolo hlúpe, si niečo také myslieť. Áno, pár ľudí z môjho života odišlo. Bolestivé odchody. No odišli oni. Len oni.
Môj život mi ostal. A ja ho chcem žiť tak, aby som nič neľutovala. Keď sa po pár rokoch pozriem dozadu, chcem vidieť zážitky, úsmev a radosť. Nie premárnené príležitosti, lebo som sa bála alebo čakala na niečo čo ani nemusí prísť.
Áno, veľa vecí som chcela zažiť s konkrétnymi osobami, s konkrétnou osobou. No ja čas nevrátim, bohužiaľ tú moc nemá nik.
Týchto pár týždňov plných plaču, žiaľu, bolesti, prebdených nocí ma naučili jedno. Áno, zážitky sa majú žiť s ľuďmi, ktorých ľúbime a chceme ich tam… no ak sa oni rozhodnú ísť inou cestou, nemôžem meniť plány.
Už nechcem byť stále ja tá, čo sa prispôsobuje a svojou vlastnou vinou prichádza o svoj život. Už nie. Drahá, ži pre seba, ži svoj život tak, aby si nič neľutovala.
