Nikdy som ti nechcela ublížiť. Ver, že keby na začiatku viem, že ti ublížim, nikdy by som do toho nešla. Ale začiatky sú raz také. Neisté. Myslela som, že sa po čase zaľúbim a tak som čakala, ale ono to nakoniec aj tak neprišlo. Problém bol v tom, že ty si zaľúbený bol a ja som ti neustále dávala nádej, lebo som si myslela, že sa jedného dňa zaľúbim aj ja. Neuvedomovala som si, že ti veľmi ublížim. Vlastne, asi som si to aj trochu uvedomovala, ale potláčala som tento pocit do úzadia, keďže sa mi v hlave stále vytvárala myšlienka, že sa zaľúbim aj ja. Po čase. Že jednoducho potrebujem len viac času ako ty. Lenže toho času bolo priveľa. Priveľa na to, aby prišlo ešte niečo hlbšie a krajšie ako kamarátstvo.
A teraz sa neskutočne trápim.
Hryzie ma svedomie, smútim, plačem, som proste nešťastná z toho ako veľmi som ti ublížila. Najmä keď viem, že si dobrý človek a nezaslúžiš si to. Miloval si vážne a úprimne, možno aj preto som dúfala, že sa nakoniec do teba zaľúbim. Presne tak isto ako si sa zaľúbil ty do mňa. Ale, vieš, láska je už raz taká. Trpká. Bolestivá. Skľučujúca. Nechcela som ti spôsobovať trápenie. Neviem ako veľmi to bolí teba, keďže neexistuje meradlo, ktoré by meralo hĺbku smútku a bolesti, ale mňa to bolí tiež. Nie som necitlivý človek, ktorý láme srdcia iných ľudí a potom sa z toho smeje.
Prosím, odpusť mi. Som sklamaná zo seba, z toho, čo som urobila a ako veľmi som ti ublížila. Nikdy som nechcela, aby si sa kvôli mne trápil. Aby som ťa sklamala a zranila. Dúfam len, že teraz nezanevrieš na všetky ženy, nie každá je totiž taká zlá ako ja. Vieš, láska vie byť aj krásna, tak sa jej prosím nevzdávaj kvôli žene, ktorá za to nestála.
