„A tak ani nevie povedať, kedy tomu ďalšiu šancu dala, mysliac, že ľubiť, už sa dávno vzdala …“
Láska neexistuje
Názor na lásku je v dnešnej dobe celkom presný. Vraj neexistuje. Je to len v našich hlavách. Je to len pocit, aby sa človek necítil osamote. Niečo pravdy na tom bude. Všetko máme len v hlave. Veríš v niečo celou svojou dušou, myslíš na to deň, čo deň a zrazu nechápeš, že sa to naozaj udialo. Zákon vesmíru. Keď v niečo naozaj skutočne veríš, neprestávaj mať nádej a ono sa to naozaj podarí. Mám taký pocit, že tak je to aj s láskou.
Človek nemôže očakávať lásku na každom jednom rohu, keď v ňu naozaj neverí. Viera je to, čo do teba vkladá nádej. A nádej je jedna z najnaivnejších ľudských činností. Avšak, bez nádeje by nebolo nič. Keď máš nádej, veríš v nejaký začiatok aj koniec. V niečo, čo musí začať, ale predtým ako to skončí, má niečo medzitým. Niečo, čo sa nedá len tak opísať slovami, ale popritom ťa to deň, čo deň približuje ku cieľu.
Prečo má však väčšina ľudí názor, že niečo také naozaj neexistuje? Je pravda, že väčšinou sme všetci ovplyvňovaní okolím. Ich názormi, trendmi, uzavretosťou. Tým sa chváli asi každý. Nedať najavo svoje pocity je už pre tento svet až príliš samozrejmé. Strach zo seba, strach z náklonnosti, strach z citov. Prečo? Lebo na každom kroku na nás hľadí sklamanie. Je preto lepšie tváriť sa ako uzavretý a nič necítiaci človek. Niekto, kým v skutočnosti ani nie sme, ale dávame si záležať na tom pred verejnosťou tak silno, až tomu uveríme aj my.
Medzi najjednoduchší talent človeka patrí pretvarovanie sa na niekoho, kým nie sme. Ukrývanie svojho skutočného ja v najväčších útrobách svojho tela a preukazovania iba osoby, ktorú si sami v hlave vytvoríme, je až príliš bežné. Zabraňovanie ľuďom v poznaní seba samej, len pre strach z toho, že by ťa nerešpektovali. Strach z neznámeho. Strach, že by do teba niekto naozaj skutočne videl.
Strach z dôvery
Dôvera. Dôvera voči niekomu je ten najsilnejší pocit, aký si človek dokáže predstaviť. Vďaka dôvere spoznávaš človeka. Avšak, oplatí sa niekomu dôverovať? Je to na vlastné riziko, či k tomu človeku budeš niečo cítiť. Je na tebe, či neskôr prijmeš sklamanie, pretože to je to jediné, čo nasleduje po tom, ako niekomu začneš dôverovať.
Stačí, aby si sa porezala raz, a začneš mať strach. Strach niekomu veriť. Deliť sa o svoje myšlienky a pocity ti už nepríde ako skvelý nápad, a preto sa radšej zakuklíš do vlastnej osoby, do ktorej už nikto neprenikne. A po čase máš pocit, že to nie je až také zlé, ako sa zdá. Byť sama, sama dúfať, sama rozhodovať, nikomu nedôverovať, nikoho nemilovať. Po čase si už začínaš zvykať na každodenný prítok dní. Ale ako pokračuje deň čo deň, začína ti chýbať pocit niekomu dôverovať. Začínaš si uvedomovať, že predsa len na tomto svete nemusíme byť sami. Stačí tomu len dať šancu.
Obklopuje nás toľké množstvo ľudí, a napriek tomu nevieme natrafiť na tú osobu, na ktorú si myslíme, že celý čas čakáme. Pozeráme z jednej tváre na druhú, no žiadne okúzlenie či „blik“ nezacítiš. Najradšej by si to vzdala. Čo ak sa ale nachádzaš neďaleko cieľa? Neďaleko človeka, ktorý to všetko okolo teba zmení.
Je ťažké nenávidieť. Ale ťažšie je milovať. Je ťažké veriť niekomu a pozerať sa na neho s nádejou a dúfaním, že ťa snáď nezničí. Pretože tento svet je plný klamstiev, a ty sa už sklamanie cítiť nechceš. Preto v neho veríš hádam viac, ako v seba. Vieš, že ten človek ťa postaví na nohy, on ťa opäť oživí! Prebudí v tebe to najkrajšie, čo si myslela, že z teba už dávno zmizlo. Je to až neuveriteľné, ako na teba ten človek pôsobí. Pretože nikdy si neverila v lásku a zrazu tu je, zrazu ju cítiš, že ju máš a nechceš ju nechať len tak odísť.
V jednom kuse sa len usmievaš a nechápeš, ako je možné, že v sekunde sa tvoj život zmenil a ty si opäť pocítila to šťastie vo svojom srdci. Je to až neuveriteľné, ako ťa dokáže niekto zmeniť. Je jedno koľkokrát predtým si človek povie, že „mňa nikto nezmení“. Navždy budem taká, aká som. Je to blbosť. Po kúskoch sa meníš a nedokážeš tomu zabrániť, pretože predtým si také niečo ešte nikdy nezažila. Nevedela si, aké je to pocítiť lásku a dôveru v niekoho. Ako ti to spríjemňuje deň a doslova ťa to robí lepším človekom. Nevieš, čo také skvelé si v poslednej dobe urobila, vďaka čomu ti niekto poslal do cesty to šťastie, ktorého sa už ale nikdy nechceš vzdať a si mu vďačná.
