Stalo sa ti už niekedy, že ťa sklamal človek, pri ktorom by si nikdy nepovedala, že to spraví? Stalo sa ti niekedy, že odišli z tvojho života ľudia, s ktorými si rátala počas celej cesty svojho života? Cítiš bolesť, sklamanie, krivdu, neférovosť, hnev alebo zradu? Viem, ako to bolí. Áno prešli sme si tým už asi mnohí. Keď spoznáš človeka, s ktorým ti je dobre a rozumiete si, je úplne normálne, že o neho prísť nechceš. Kto by predsa chcel stratiť niekoho, koho považuje za svoje šťastie? Život je už však raz taký.
Je však dôležité uvedomiť si, že všetko je, ako má byť. Ak z tvojho života niekto odišiel, pravdepodobne aj odísť mal. Možno ti to teraz nebude dávať zmysel, pretože pod tlakom nikto nevidí triezvo, ale ako sa vraví: ,,žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí“. Po chvíľke bez neho ti konečne začne dávať zmysel, prečo to nevyšlo. Možno ti to dôjde hneď, možno v tajnom kútiku duše si stále dobre vedela, že ten človek je len chvíľkovým šťastím. Ale možno práve naopak to bude trvať týždne, mesiace, roky, až pokiaľ si uvedomíš, že to nebola strata, ale zisk, že si o neho prišla.
Ranná zamilovanosť je krásna, ale jej následky môžu byť fatálne. Keď sa do niekoho človek zaľúbi, väčšinou vidí len to dobré, pekné a na všetko zlé, čo sa objaví nekladie dôraz. Práve naopak, snaží sa sám sebe obhájiť, prečo sa asi daný človek tak správa. Niekedy si vymýšľame hlúposti a klameme samých seba. Obhajujeme konanie iných a zastávame sa ich, len aby sa nám skutočnosť zdala o čosi krajšia než aká naozaj je. Občas sa stáva, že si klamstvá hovoríme tak často, že im nakoniec naozaj uveríme…
Nezatváraj oči pred realitou…
Neustále klamanie sebe samej ti však nikdy nepomôže, aby si bola šťastná. Ty nepotrebuješ chvíľkové, naivné, falošné šťastie. Potrebuješ človeka, ktorého nebudeš musieť samej sebe ospravedlňovať a obhajovať. Láska je mnohokrát slepá, a na čo si máš klamať a dúfať, že sa to raz stane skutočnosťou? Váž si ľudí, ktorí sú úprimní a povedia ti pravdu, nezáleží na tom, aká zlá bude. A presne to rob aj ty pre seba. Nenahováraj si falošné klamstvá, domnienky, aký je a neobhajuj ho, keď sama dobre vieš, že to tak nie je. Pravda môže bolieť, ale pamätaj si, že odhalená lož bolí zo všetkého najviac.
Nezabúdaj na svoju cenu
V živote sa nám do cesty pripletie mnoho ľudí. Niektorí nám budú lekciou, niektorí ostanú navždy. Ani pri jednom z nich však nezabúdaj na seba samú. Na svoju cenu. V prvom rade musíš byť ty sama sebe najdôležitejšou. Áno viem, znie to sebecky, ale sebaláska a sebaúcta je veľmi dôležitá. Nikdy sa neznižuj k tomu, aby si sa nechala viesť človekom, ktorý ti nesiaha ani po členky a vôbec si neváži to, aká si. Ľudia okolo teba si ťa musia vážiť a nikdy nedovoľ aby ťa považovali za samozrejmosť, pretože tou ani nie si.
Keď si ťa ľudia nevážia, jednoducho musíš odísť, aby si uvedomili, čo mali, keď o to prišli. Ver mi, že mnohí z nich na to prídu časom a budú ťa chcieť späť, ale mnohí z nich ťa aj prekvapia. V tomto prípade len poďakuj za to, že ti život odhalil ich pravú tvár a rozlúč sa s nimi. Nemôžeš sa pozerať len na prítomnosť, že teraz ti je s ním dobre, keď vieš, že to nikam nevedie. Mysli na budúcnosť a aj napriek tomu, ako veľmi to bude bolieť, opusti tých, ktorí k tebe proste nepatria.
Nie sú všetci rovnakí…
Aj napriek tomu, že ozajstných priateľov budeme mať v živote menej, ako tých falošných, nesmieš všetkých hádzať do jedného vreca. Nie všetci sú rovnakí. Nie všetci ti ublížia. Nie všetci ti budú chcieť zle. Raz sa do tvojho života dostanú ľudia, ktorí ťa budú mať úprimne radi a budú schopní spraviť čokoľvek pre tvoje šťastie. Práve vtedy príde ten okamih, keď zistíš, prečo to nevyšlo s nikým iným. Je úplne normálne, že ich budeš považovať za jedného z tých mnohých, ktorí ťa sklamali, ale ak hneď na začiatku nemáš z nich zlý pocit, daj im šancu. Pár dní. Dôvera potrebuje čas. Veľa času. Možno zistíš, že si niektorých môžeš pustiť bližšie k sebe. Buď opatrná, ale nie neprístupná, lebo to všetkých prestane baviť. Aj keď sa hovorí, že ak má niekto naozaj záujem, tak sa bude dobýjať večne, až pokým nedosiahne svoje. Podľa mňa je to však hlúposť. Iba úplný blázon by papekom ryl do diamantu s nádejou, že ho rozpolí. Na druhej strane, svet má patriť bláznom…
