Často sa stretávam s tým, že ženy doslova prahnú po láske, pretože sa cítia osamelé. Myslia si, že keď si nájdu niekoho, kto ich bude milovať, konečne pocítia úľavu a všetko zapadne na svoje miesto. Kiežby to tak naozaj fungovalo. No nefunguje.
Na to, aby si v živote našla lásku od iného človeka ju musíš najprv hľadať sama u seba. Každý, kto chce v živote zmenu by mal začať najprv od seba, a v tomto prípade to platí desaťnásobne. Ide o jednoduchý princíp. Pokiaľ si ty sama nevážiš to, kým si, nebude si to vážiť nik iný.
Ak ty sama nevieš oceniť všetko, čo je na tebe dobré a správne, neocení to nik. Ak sa ty nenaučíš žiť so svojimi chybami a slabosťami, aj ostatným budú prekážať. Ak sa ty sama budeš podceňovať, nebudeš zaujímavá pre iných. Možno to znie príliš jednoducho, no naozaj sa navonok prezentujeme tak, ako sa cítime. To, či sa máš rada a ako veľmi je na tebe vidieť. Vyžaruješ to. Prenášaš to do všetkého, čo robíš a odráža sa to vo všetkom, čo hovoríš.
Márne budeš hľadať niekoho, kto ťa doplní. Zbytočne budeš veriť, že raz príde princ na koni, ktorý ťa zachráni a vytiahne z tvojej samoty. Ľudia nie sú polovičky, ktoré celý život majú hľadať svoj pár. Ľudia sú úplní, len to musia pochopiť, a akonáhle to pochopia, môžu začať zdieľať svoj život s inou osobou, ktorá to chápe.
Nie na jeho úkor, ale s ním. Ruka v ruke, v rovnováhe. Láska sa totiž nikam nestráca, láska sa násobí a tam, kde jej niet, nemá odkiaľ vyvierať. Ak sa však naučíš mať rada samú seba, budeš k sebe priťahovať podobných ľudí a zároveň sa medzi vami môže vytvoriť niečo väčšie, krajšie a silnejšie. No základom každej lásky musí byť najprv sebeláska.
