Poznáš tie dni keď ráno otvoríš oči a myslíš si, že aj to slnko čo ti svieti do tváre ti to robí naschvál? Keď vstaneš z postele a nedarí sa ti prejsť ani do kúpeľne. Zaspávaš so zamračeným výrazom tváre a hovoríš si, že to nikdy neskončí? Áno, samozrejme, že áno, ktorá z nás nie. Kamarát mi raz povedal, že mám prestať robiť práve tie veci, ktoré robím už celé roky dookola. Tie, ktoré sa opakujú stále, ale s inými ľuďmi. Vraj mám robiť to, čo ma robí šťastnou. Aké jednoduché, že? Mám si ráno zacvičiť, mám sa zdravo stravovať, mám myslieť na svoje plány do budúcna a robiť pre ne všetko teraz. V budúcnosti už toľko času nebude. Tak som mu povedala či si myslí, že je to také jednoduché. Vtedy to prišlo. Pozrel sa na mňa a povedal či si myslím, že všetko má byť jednoduché.
Nič zo začiatku jednoduché nebude. Potrebuješ zvyk. Potrebuješ minimálne 30 dní. Tých 30 dní kedy sa musíš prekonať, zaťať a robiť všetko preto aby si to neskôr mohla robiť s radosťou a aby ťa to napĺňalo. Nepotrebuješ naháňať chlapcov, nepotrebuješ každý víkend prepiť aby si zabudla. Nepotrebuješ robiť čo v skutočnosti nechceš. Nič z toho nepotrebuješ. Potrebuješ byť len šťastná, ale šťastná sama so sebou.
Nemôžeš si svoje šťastie vynucovať stále od ľudí navôkol. Byť šťastná len vtedy keď ti odpíše, keď máš ísť s kým von. Nie! Robíme tú istú chybu stále dookola, stávame sa závislé. Závislé na druhých. Sadni si, pusti si film. Nalej si pohár červeného vína a venuj sa sebe. Choď na prechádzku, choď do prírody. Prejdi sa sama po centre mesta a sleduj ľudí čo sa stále niekam ženú. Stále na niekoho čakajú. A povedz si, že ty tam už nie si. Nie si v tom kolotoči. Práve teraz môžeš v klude stáť, nadýchnuť sa a usmiať sa. Dokázala si to! Si tam kde chcú byť všetci. Vnútorný pokoj je tá najdôležitejšia vec, čo si môžeš dať. Vyhrala si. A ja som si túto cestu vybrala, nebola som šťastná.
