Ob­čas je svet dosť na nič. Ob­čas je na nič tvoj deň, ob­čas sa proti tebe ob­ráti celý ves­mír. Svet ťa sta­via do po­zí­cie vy­brať si, uro­biť ďalší krok. Po­hnúť sa ďa­lej vo svo­jej ka­ri­ére, vo svo­jom ži­vote. Dá sa to? Je možné sa po­hnúť zo dňa na deň? Kto má od­vahu sa jed­ného dňa zo­bu­diť a zme­niť svoj ži­vot? Má­lo­kto. Prečo? Okolo nás je prí­liš veľa fak­to­rov, ktoré nás dr­žia na mieste.

foto: www.pin­te­rest.com

Sú to ľu­dia, kto­rých nech­ceme skla­mať. Ča­sto­krát svo­jimi roz­hod­nu­tiami nech­ceme na­ru­šiť miesto, na ktoré sme za­padli. No na každú z nás čaká mo­ment, kedy do­sta­neme prí­le­ži­tosť zru­šiť tento ste­re­otyp. Na­šim prob­lém však asi bude, že túto chvíľu úspešne od­ig­no­ru­jeme. Ne­ho­vo­rím o tebe, se­ba­ve­do­mom a am­bi­ci­óz­nom diev­čati. Tebe patrí môj ob­div, pre­tože si  ideš za svo­jimi snami, máš ži­vot presne taký, aký ho mať chceš.

Ale pri­ho­vá­ram sa inej žene, tej ktorá kla­die zá­ujmy iných pred tie svoje. Svoje sny sa bojí sní­vať, aby ná­ho­dou ne­o­hro­zila chod ste­re­otypu. Ne­robí to preto, že by bola zba­belá, nie to ona nie je ani zďa­leka. Je mi­lu­júca, cit­livá, vní­mavá. Jej naj­lep­šou vlast­nos­ťou je zá­u­jem o iných ľudí, čo je zá­ro­veň aj jej naj­väč­šou chy­bou. Prí­liš sa snaží byť tu pre kaž­dého, roz­dáva kú­sok po kúsku svoje srdce, po­stupne ostane prázdna. Ostáva stáť, zra­nená, ni­kto tu nie je od­razu pre ňu. Nejde za svo­jimi snami. Bojí sa skla­mať oko­lie, no naj­viac samu seba. Ho­vo­rím o tebe? Možno. A možno ho­vo­rím z časti aj o sebe a o kaž­dej z nás. O tej časti z nás, ktorá je vždy ra­ci­onálna, má zá­ložný plán a ne­púšťa sa do vecí str­m­hlavo. Kam sa po­su­nieme týmto spô­so­bom? Ne­mô­žeme mať vždy nohu na brzde.

foto: www.unsp­lash.com

Ob­čas proste len mu­síme dup­núť na plyn. Rú­tiť sa aj do zá­krut ob­rov­skou rých­los­ťou. Ísť za svo­jimi snami, ne­po­čú­vať rady iných. Po­hneme sa? Ur­čite. Je len ťažké po­ve­dať, či do­predu alebo do­zadu. Po rých­lom roz­behu môže prísť pád. Toho sa obá­vame, bo­jíme sa zly­hať. No je nám pre­dur­čené zly­hať, aby sme ve­deli aj zo zlej skú­se­nosti uro­biť tú dobrú. Možno to, čo by pre iného zna­me­nalo krok späť, pre teba bude zna­me­nať skok do­predu. Am­bi­ci­óznu ženu predsa len tak niečo ne­za­staví! A ja ve­rím, že v kaž­dej z nás je kú­sok tejto ženy.

Komentáre