Pa­mä­táš si na naše prvé spo­ločné rande? Vlastne to ani rande ni­kdy ne­bolo, len ja som si že­lala, aby sa ním stalo.

Bol to dlhý ve­čer. Taký ten ako z filmu. Ča­kal si ma pri dome, aby sme mohli ísť spolu von. Letný, teplý ve­čer a my dvaja. Na­okolo ni­kto. Bola už tma, keď sme sa lú­čili.

No mám po­cit, že bu­deme mu­sieť byť do seba tajne za­mi­lo­vaní a ne­chať to tak.

Ne­chať tak všetky veci, pri kto­rých by nás mohli vi­dieť spolu. 

Ne­chať tak všetky po­city, aby sme pre­d­išli pred­sud­kom. 

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ne­chať tak všetky dr­ža­nia sa za ruky a ob­ja­tia, aby nás ni­kto ne­vi­del. 

fre­e­pik.com

Ne­chať tak všetky tie bez­sta­rostné dni, kedy exis­tu­jeme len my dvaja, preto aby sme šli za svo­jimi snami.

Sme ako voda a oheň. 

Sme ako jing a jang. 

Sme ako Ró­meo a Jú­lia. 

Sme tak blízko, no zá­ro­veň tak ďa­leko. 

Do­ko­nale sa do­pĺňame, no keď sme spolu ne­fun­go­valo by to.

Mali by sme to ne­chať tak.

Ty máš sny, ja mám sny. 

Ty máš iné pri­ority, ja mám iné pri­ority. 

Mi­lu­ješ ma. Tým som si istá. Alebo si ma as­poň mi­lo­val. Pa­mä­táš si na ten deň, kedy si po­ve­dal, že si ma vá­žiš? Že ma ob­di­vu­ješ ako ženu a máš ma rád ako svoje dievča? Ja áno.

Mi­lu­jem ťa tak isto, no mu­sím ťa ne­chať ísť.

fre­e­pik.com

A ty by si to mal ne­chať tiež tak. Raz po­cho­píš, že to bolo naj­lep­šie roz­hod­nu­tie, aké sme mohli uro­biť. Ne­bolo nám sú­dené byť spolu. Ne­bolo to ako z roz­právky. Bol to tak úplne oby­čajný vzťah až mi pri­pa­dal ako do­ko­nalý. Bol to ten všedný vzťah, ktorý by si prial za­žiť každý. Mám to šťas­tie, že som ťa stretla, no púš­ťam ťa.

Pusti ma aj ty.

fre­e­pik.com

Viem, že to bude ne­možné. Že to bude bo­lieť a do­okola sa budú v na­šich mys­liach vy­ná­rať otázky prečo. No po­chop, že takto to bude lep­šie. Sama si ne­do­ká­žem pred­sta­viť ži­vot bez teba. Ne­viem si pred­sta­viť, že to miesto vedľa mňa bude prázdne. Že bu­deme cho­diť po tých is­tých uli­ciach, ale každý sám. Každú noc sa bu­dem dí­vať do tvojho okna, no ty tam už ne­bu­deš.

Pri­rás­tol si mi k srdcu. 

Ne­ná­vi­dím už len to po­mys­le­nie na to, že ťa ne­chám tak a ne­bu­dem ťa mať len pre seba. 

Viem, bude to naše naj­ťaž­šie zbo­hom a bude to ešte dlho pre­tr­vá­vať. 

Na­učila som sa ľú­biť ťa tajne a ne­chať ta ísť. 

Komentáre