Nadmerné používanie internetu môže viesť k úpadku tvojho života, tvrdí psychologička
Life
Človek strávi v priemere 24 hodín týždenne online. Medzi rekreačným surfovaním online a závislosťou je len tenká hranica. Nadmerné používanie internetu môže viesť k depresiám, úzkostiam a úpadku sociálneho aj pracovného života.
Žijeme v dobe, kedy sa internet stal nevyhnutou súčasťou nášho bežného fungovania. Všetko sa deje online, od vzťahov až po kariéru. Chatujeme s kamarátmi, čítame online správy, hráme online hry, posielame pracovné e-maily. Internet nás spája so zvyškom sveta, dovoľuje nám zostať v kontakte s ľuďmi, ktorí by inak zmizli z našich životov, alebo by v nich ani nikdy neboli. Otvára nám dvere do nových dimenzií, poskytuje znalosti, aké by sme inak dlhé hodiny hľadali v knižniciach a je aj ideálnym miestom pre relax a zábavu.
Nie je preto divu, že niektorí z nás podľahnú čaru tejto technologickej dominanty natoľko, že im prevráti celý život hore nohami. Bežný človek strávi na internete až 24 hodín týždenne, ľudia od 16 do 24 rokov pritom patria medzi najväčších používateľov online služieb a pred obrazovkou strávia až 34,3 hodín týždenne. V roku 2008 vlastnilo smartfón iba 17 % celkovej populácie, dnes je to až 78 %.
Internet je síce dobrý sluha, ale zlý pán a medzi rekreačným používaním a závislosťou existuje iba veľmi tenká čiara.
„Internet, technológie a všetko s tým spojené, sú úžasné výdobytky dnešných čias. Kľúčovou je však otázka, kto komu slúži. Kultúra ich využívania – teda pravidlá, ktoré ju tvoria, ovplyvňujú viaceré faktory nášho života. Problematické používanie internetu, ovplyvňuje náš sociálny život. Ten sa nadmerne presúva z reality do virtuálneho priestoru, pričom jeho dôsledkom je neschopnosť nadväzovať vzťahy aj pocit odcudzenia,“ tvrdí psychologička Denisa Zlevská z Centra pre tréning a rozvoj.
Najrizikovejšou skupinou sú pritom adolescenti a deti. Nielen že bývajú online často v kontakte so svojimi rovesníkmi, stále viac sa na internet presúvajú aj učebné materiály, aké potrebujú do škôl.
„Oni sú tou tzv. digitálnou generáciou. Inou skupinou sú dospelí, ktorí skrze internet pracujú a zároveň si ním krátia voľný čas, či hľadajú spôsob relaxácie. Dokonca aj nadväzovanie partnerských vzťahov sa pomaly, ale isto presúva do virtuálneho priestoru. Ľudia si tu hľadajú prvé lásky aj životného partnera, nezabúdajúc na virtuálne flirty. Dalo by sa povedať, že náchylnou skupinou sú tí, ktorým sa život redukuje len na virtuálny priestor, a to tak pracovne, sociálne i vo vzťahu k oddychu a partnerstvu,“ objasňuje odborníčka.
Poukazuje pritom aj na fakt, že v pozadí závislosti väčšinou býva obyčajný zvyk, ktorý sa po určitej dobe stáva rigidným vzorcom a človek sa ho sám dokáže zbaviť iba ťažko. Veľa ľudí hľadá vo virtuálnej realite akýsi únik pred skutočným svetom.
Zdroj: startitup.sk
