Dýchaj, len zhlboka dýchaj.
Toto sú slová, ktoré si hovorím už niekoľko týždňov vkuse, aby som predišla zbytočným komplikáciám. Viem, že niekedy nás život postaví pred také prekážky, ktoré sa nám zdajú priťažké na to, aby sme z nich vyviazli bez následkov.
Niekedy aj malé problémy dokážu v hlave spôsobiť obrovský chaos. Niečo ako pocit, že to už ďalej nezvládneš. Dnes ti ale prezradím niečo, čo by si mala vedieť. Všetko to, čo ti poviem, sú úplne normálne veci, žiadna mágia či tajomstvá. Len málokedy sa nad nimi človek zamyslí a skutočne im uverí. Keď sa však do nich pozrieš hlbšie zistíš, že nič nie je také zlé ako sa na prvý pohľad zdá.
Všetko je len také ťažké, ako my dovolíme, aby to ťažkým bolo.
Túto napohľad jednoduchú vetu mi veľmi často prizvukuje jeden z najdôležitejších ľudí môjho života. Priznávam sa, zo začiatku som len prešla očami po správe a naďalej som sa utápala vo svojich pocitoch a myšlienkach. Avšak čím ďalej, tým viac som si začínala uvedomovať, akú veľkú pravdu táto veta ukrýva. Uvediem to na príklade zo života študentov. Prídeš do školy a ako tak si dokážeš odtrpieť prvé dve hodiny. Potom ti zrazu profesor oznámi test z tvojho najneobľúbenejšieho predmetu. Ty pravdepodobne v prvom rade, čo spravíš je, že si zamrmleš, zanadávaš a začneš rozmýšľať, aké náročné učivo ste preberali. Hneď od začiatku si povieš, že to nezvládneš. Staviaš sa k tomu s nenávisťou a s tým, že sa čuduješ, načo ti do pekla budú tie veci?! Vtedy si musíš uvedomiť zásadnú vec…
Netráp sa nad vecami, ktoré nevieš zmeniť.
Áno, pokým nepracuješ na ministerstve školstva alebo nepoznáš inú cestu, ako sa spravodlivo zbaviť tejto nepríjemnej povinnosti, NERIEŠ TO. Ja viem, že dokáže byť nadmieru otravné robiť niečo, čo ťa z duše nebaví, čo nenávidíš, ale nezmeníš to. Jediné, čo môžeš spraviť je, pousmiať sa nad tým a nejako to zvládnuť.
Teraz si predstav, že prídeš domov celá znechutená a začneš robiť všetko možné, ale ani omylom sa nepozrieš do kníh na test. Keď sa v noci konečne k tomu dostaneš, najprv sa rozčúliš, že sú to hlúposti a ty sa to odmietaš učiť. Medzitým si spomienieš na bariéru, ktorú si si voči tomu predmetu vybudovala a pre istotu prihodíš ešte zopár metrov, len tak, pre istotu, aby si sa uistila, že stále pevne drží. Nakoniec celú noc naplnenú nezmyselnými činnosťami uzavrieš s tým, že nejak bolo, nejak bude a ideš spať. To je jedna z tých lepších možností, pretože si sa aspoň naučila prijímať veci také, aké sú. Ďalšia varianta však je, že ti to môže tak vliezť do hlavy, že sa vôbec nevyspíš a až do rána sa budeš od zlosti len prehadzovať. A teraz sa spýtaj…
Prečo si to komplikovať ?
Tým všetkým, čo si si do hlavy vsugerovala si nič nevyriešila. Takto vznikajú problémy. Prídeš do školy a zrazu sa na test budeš pozerať úplne nechápavo. A takto ti pribudla ďalšia ,,starosť“ alebo ,,problém“, kvôli ktorému sa budeš cítiť zle. Ja viem, že to veľakrát vôbec nie je o škole, to je iba príklad.
Teraz si skús predstaviť, že to zoberieš s nadhľadom. Pochopíš, že to aj tak nezmeníš a povieš si, že no čo, tak sa to naučím a bude pokoj. Uvidíš, že ti všetko pôjde ľahšie…
A presne takto isto je to aj s mnohými inými vecami.
