Všetci máme dni, kedy sa cítime nešťastne a nemilovane. O tom je predsa život. Nemôže byť všetko ružové, pretože potom by sme si nevážili dni, kedy sa cítime dobre a milovane. Tak je to aj s počasím – keby nepršalo a neboli by búrky, nevážili by sme si slnko a teplé dni.
Ak si myslíš, že nemáš právo na lásku, myslíš si zle. Máš právo na lásku, máš právo byť krásna, máš právo cítiť sa šťastne, máš právo radovať sa a mnoho iného.
Avšak, máš právo aj na smútok, máš právo hnevať sa, máš právo cítiť sa zle a máš právo pochybovať o sebe. Dôležité je, aby si sa takto cítila čo najmenej.
Vnútornú krásu má v sebe každý. Aj ty, len je možno hlboko skrytá. Skrytá pod všetkými neistotami, pochybnosťami, plačom a smútkom. Viem, že je ťažké veriť si – hlavne keď ti niekto iný hovorí opak.
Vnútorná krása ale nie je o postave. Nie je to o tom, či máš na sebe make-up, alebo nie. Nie je o tom, či máš dlhé, alebo krátke vlasy. Vlastne, ani tieto veci neurčujú to, či si krásna, alebo nie. To určuješ jedine ty.
Vnútorná krása je o pocitoch. Ako sa cítiš, čo robíš a kto naozaj si. Záleží na malých detailoch, ktoré mnohí ľudia nevidia. Záleží na tom, ako sa správaš k cudzím ľuďom. Záleží na tom, ako veľmi miluješ svoju rodinu.
Záleží na tom, kto si, keď sa nikto nedíva. Nechaj za seba hovoriť svoje skutky a činy. Rob veci tak, ako ti hovorí tvoje srdce. Nechaj sa unášať vnútornou krásou. Máš čistú dušu, tak si ju nekaz zlými skutkami, nenávisťou, klamstvom a strácaním dôvery.
Buď sama sebou, maj dobré srdce a každému sa snaž pomáhať. Rob to, čo ťa najviac baví. Spievaj, maľuj, tancuj, hraj, pracuj, čítaj si, peč, pomáhaj ostatným, upratuj, vzdelávaj sa, choď do prírody, cvič, všade rozdávaj úsmevy, pýtaj sa ľudí na to, aký mali deň a snaž sa pristupovať ku druhým tak, ako chceš, aby pristupovali voči tebe.
Vnútorná krása je omnoho väčšia, než tá vonkajšia. Krásna tvár po pár rokoch zostarne, no krásna duša tu bude vždy.
