Viem, že sa ob­čas hne­váš na to, v akej si­tu­ácii sa na­chá­dzaš. Že ob­čas cí­tiš bez­ná­dej a mys­líš si, že zlé veci sa dejú len tebe. Ne­ga­tívne myš­lienky majú moc ovplyv­ňo­vať ťa viac, než si mys­líš. Za­kradnú sa do tvo­jej mysle a po­stupne ich ne­vieš vy­hnať z hlavy, sú tam deň čo deň.

No za­pa­mä­taj si, že tento ži­vot je pre teba ten naj­správ­nejší. Ne­zá­leží na tom, čo si o tom mys­líš ty, mu­selo to prísť. Všetko čo sa ti stalo ťa is­tým spô­so­bom for­mo­valo na tú osobu, kto­rou si dnes. Či už preto, aby si si z toho zlého zo­brala po­nau­če­nie a po­hla sa ďa­lej, alebo preto, aby si si uve­do­mila, čo si na­ozaj za­slú­žiš a čo si máš pý­tať od ži­vota.

zdroj: Photo by Al­lef Vi­ni­cius on Unsp­lash.com

Tvoj ži­vot pred­tým bol možno viac zau­jí­ma­vejší – cho­dila si čas­tej­šie von, na párty, mala si okolo seba veľký okruh pria­te­ľov a každú mi­nútu si bola za­nep­ráz­dnená. Tvoj starý ži­vot bol bláz­nivý, no prázdny. Ne­mohla si sa ni­komu zdô­ve­riť, mala si po­cit, akoby si nič ne­cí­tila a v pod­ve­domí si ve­dela, že toto nie je pre teba.

Dnes je tvoj ži­vot možno tro­chu sivý a nie ru­žový, ako si si pred­sta­vo­vala. Av­šak je tvoj. Si sama se­bou a ne­mu­síš sa pred ni­kým na nič hrať. Po­cho­pila si, že v ži­vote prídu dobré aj zlé dni.

Že tých zlých musí byť možno aj viac, aby si si ve­dela vá­žiť tie dobré dni. Že si mu­síš ob­čas aj pop­la­kať, aby si sa ve­dela smiať z pl­ného hrdla. Že mu­síš byť ob­čas aj sama a bez spo­loč­nosti, aby si sa po­tom viac te­šila na svo­jich pria­te­ľov.

Ver mi, ak ti po­viem, že toto je ten ži­vot, aký máš žiť. Presne takto. V rov­no­váhe a s ve­do­mím, že to je správne. Mu­síš žiť, nie­len pre­ží­vať.

Aj keď si možno zlo­mená a na­hne­vaná – ži­ješ, cí­tiš a máš v sebe emó­cie.

Komentáre