Tesne pred tým, ako som stretla jeho, začínala som si myslieť, že dobrí muži už neexistujú. A že láska si ma už nenájde, možno len pár príležitostných milencov, pri ktorých platí pravidlo „nezamiluj sa“. Bola som v tom, že všetkých tých dobrých mužov som prenechala svojej minulosti a iných už nenájdem. Minimálne len tých, ktorí to na dobrých, chápavých a pozorných hrajú do doby, kým od teba nezískajú to, čo čo chcú.
Ale potom prišiel ON.
A svet sa zdal krajší ako kedykoľvek predtým. Bola som zamilovanejšia viac, ako som si dokázala predstaviť. Priniesol mi do života lásku tak čistú, úprimnú a krásnu, že som viac po inej netúžila. Nosí mi kvety len tak, lebo je streda, lebo viem, ako ich máš rada, lebo ti chcem urobiť radosť. Nie preto, že máš sviatok, poprípade je Valentín a hodí sa to. Ale preto, že mi chce vyčariť úsmev na tvári.
Vie, že trepem nezmysli, ale predsa ich dookola počúva. Občas som hysterická, detinská alebo príliš citlivá, no on ma drží za ruku, ubezpečuje, že všetko bude v poriadku, že sa nič zlé nestane, a že ma hrozne miluje. Príde vždy, keď ho potrebujem a nerád odo mňa odchádza.
A síce je medzi nami diaľka, ktorú fakt nenávidím, viem, že pri mne stojí viac, ako hocikto, kto mi je vzdialený pár metrov. Neverím, že som našla niekoho tak bláznivého, no zároveň verného a milujúceho. Niekoho, o kom som si vždy myslela, že bude len nesplneným snom. A že ten niekto so mnou vybuduje vzťah, po ktorom som vždy túžila.
O týchto tzv. rozprávkových vzťahoch som možno čítala len v rozprávkach a v časopisoch určeným ženám. Dnes viem, že ak tí dvaja skutočne chcú, každý jeden spoločný deň môže byť ako v rozprávke. A ja viem, že ju budem ešte dlho žiť. A to jediné, čo mi ostáva si želať, je prežiť celý život po jeho boku. Lebo ešte nikoho som nemala pri sebe radšej ako jeho.
Milujem, ako sa ma snaží rozosmiať, keď mám zlý deň, ako ma hladká po vlasoch, keď spolu pozeráme film, ako mi splní všetky tie malé sny len preto, že chce byť po mojom boku v každej situácii. Milujem, ako mi po práci vždy volá, lebo vie, že sa toho momentu neviem dočkať – keď ho môžem zas počuť. Vážim si, ako sa o mňa stará, ako mi vždy chce len dobre, ako ma miluje. Že hoci mu v noci stiahnem prikrývku, nechá mi ju, že sa so mnou delí o jedlo, hrdo ma predstavuje všetkým známym, a zo všetkého najradšej mám to, že je môj a je tu pre mňa.
