Chvíľu ti trvalo, kým si pochopil, prečo odišla. Trvalo ti zistiť, že jej odchod bol dar, namiesto straty.
Trvalo ti uvedomiť si, že jej je bez teba lepšie. A bohužiaľ, pravda býva horká.
Ona si myslela, že je slabá, keď ťa opúšťa. Myslela si, že ju to zlomí a že je príliš citlivá na to, aby v sebe udržala všetky slzy, ktoré chcela pustiť von za slová, ktoré si jej povedal. Verila, keď od teba odchádzala, že je slabá a opustená. No jediný človek, ktorý bol slabý si bol ty. Ona bola silná.
Ty si predstieral lásku. Predstieral si všetko čo si robil, celý tvoj vzťah s ňou bolo ako divadelné predstavenie. No opona už spadla a je koniec.
Predstieral si aj to, že ju nepotrebuješ. A tak odišla.
A keď odišla, plakala. Naozaj niekoľko dní. Chýbalo jej všetko. Tvoj úsmev, tvoje oči a aj tvoj spôsob, ktorým si povedal jej meno.
Nechala vďaka tebe zomrieť jej srdce a začala odznova.
A potom prestala plakať. A začala si niečo všímať. Zmenu. Všimla si to, že bez teba sa jej lepšie dýcha. Všimla si, že sa citi lepšie a šťastejšie.
A uvedomila si, že je silná. Oveľa silnejšia aj bez toho, aby si ju držal za ruku.
Ty si ten, ktorý je teraz opustený. Komu je to všetko ľúto, lebo po čase bez nej si si uvedomil, že ti chýba. Teraz ľutuješ jej odchod.
Ona je teraz oveľa krajšia. Jej tvár zdobí úsmev a cez noc spáva ako princezná. Nemáš žiadne mory a z jej izby už nepočuť žiadne vzliky.
Obidvaja ste však sami. A je to tvoja chyba. Ty si osamelý a chýba mi. A nikdy ti ju už nikto nevráti spať. Už ťa nebude milovať.
Ona je preč.
A ty znova skúsiš predstierať, že je ti dobre? Skúsiš tú hru na ďalšiu ženu?
Prosím, nerob to.
