O emóciách žien sa hovorí veľa. Ako keby sa zabúdalo na to, že aj muži ich majú. Aj muži môžu byť emocionálne zlomení.
Nevieme však o tom, lebo tak káže spoločnosť. Tá občas kladie na mužov až nereálne nároky, čo sa prejavovania emócií týka. Až občas zabúdame, že vôbec nejaké emócie majú. Stávajú sa natoľko maskulínnymi, že zabúdajú vnímať emócie ako súčasť každodenného života. Zabúdajú, ako prejaviť bolesť, náklonnosť či napätie. Problém však nie je v mužoch, ale v spoločnosti, ktorá z nich „mužov“ robí.
Muži však emócie majú, teda môžu byť emocionálne zlomení. Žijú však v súčasnej spoločnosti, snažia sa preto s bolesťou vyrovnať potichu a nenápadne. Takíto muži sa však nielen so stresom vyrovnávajú po svojom, ale iným spôsobom aj milujú. Ako?
Problémom je, že…
Emocionálne zlomený muž už všeličo zažil. Vie, aké to je byť zlomený, napriek tomu vstať a stále žiť, ako keby sa nič nedialo. Vie, ako vstať každé ráno z postele napriek množstvu problémov a tváriť sa, že je všetko v najväčšom poriadku. Vyrovnávanie sa s problémami sa stáva každodennou záležitosťou.
Dospelo to dokonca do bodu, kedy sú problémy niečím „normálnym“. Ich reakcie sú teda iné, než bežne. Ak s takým mužom ste a spýtate sa ho na to, čo ho trápi, určite nespustí litániu o tom, čím všetkým si práve prechádza. Zrejme vašu otázku prehliadne a spýta sa radšej na to, ako sa cítite vy. Zlomení muži majú pocity, ako všetci, neprejavujú ich však navonok. Práve preto je nesmierne náročné „vyliečiť“ ich po emocionálnej stránke.
Zdá sa, že vie, čo chce
Navonok to vyzerá, že emocionálne zlomený muž presne vie, čo chce. Je to však naozaj tak? Možno nie. Možno je len natoľko dobrý v predstieraní toho, že má všetko premyslené a ujasnené. Vždy sa bude správať, ako keby poznal riešenie na všetky problémy sveta, vo vnútri je to však úplne niečo iné. Možno si nie je istý absolútne v ničom, nedá to však najavo.
Niekedy je úplne na dne
Občas sa zlomia aj tí najrigidnejší jedinci. A to platí aj pre emocionálne zlomeného muža. Nech je akokoľvek dobrý v predstieraní neohrozeného sebavedomia, občas aj on poodhalí niečo zo svojho vnútorného sveta. Pocity však prejaví svojským spôsobom. Nebude plakať, nariekať ani rozprávať o svojich pocitoch priveľa, ale ochladne. Možno si pomyslíte, že je náladový, v skutočnosti je to však akási otupenosť.
Možno dosiahol bod, kedy nie je schopný správať sa ináč, než chladne. Možno sa stal imúnnym voči tomu, čo sa deje navôkol a upadol do pohodlnej ľahostajnosti.
Nehovorí o svojich pocitoch
Aj keď práve prežíva nesmiernu bolesť a smútok, nedá to najavo. Mlčanie je pre neho jednoduchšie, ako vyjadrenie pocitov. Na vine je však spoločnosť a to, ako sme vychovávaní. Muži predsa neplačú. Ani v prípade, ak si prechádzajú extrémnou bolesťou. Navyše, muž má byť hlavou domácnosti, ako by mohol plakať?
Týmto všetkým si emocionálne zlomený muž prechádza. Spoločnosť im nerozumie a ignoruje ich existenciu. Ignoruje možnosť, že aj muži môžu cítiť bolesť a smútok.
Viac podobných článkov nájdeš na psych.sk
zdroj: themindsjournal
