Nie je to o tom, že by si svojho priateľa neľúbila. Ty ho úprimne ľúbiš, verím ti.
Nevieš si pri sebe predstaviť iného človeka, než je on. Máš pocit, že presne na neho si tak dlho čakala a pochopila si, prečo to bolo predtým také zlé. Predstavuje pre teba všetko a veríš, že spolu všetko aj dokážete. Konečne si stratila pochybnosti o tom, že ťa opustí. Vie o tebe veci, ktoré pre teba predstavovali strach a nehovorila si o nich. Pri ňom máš pocit, že strácaš zábrany a je jednoduché byť otvorená.
No napriek tomu bude pre teba vždy ťažké rozprávať o ňom. O tom mužovi, ktorého si milovala ako prvého. Ktorý prišiel do tvojho života a vytvoril v ňom búrku z pocitov. Ktorý ti zanechal zlomené srdce a odišiel. Prežili ste spolu pekné chvíle, no nezvládol ťa. Vždy mu bude patriť časť tvojho srdca, ktorú tvoj súčasný priateľ nedostane. Nie je to tvoja chyba, nie je to ani zlé, však ty za to nemôžeš.
On sa rozhodol, že ťa opustí – ty si si myslela, že bude tvoj posledný.
Život má niekedy divný zmysel pre humor, no ak by si zostala ďalej s ním, nemala by si možnosť spoznať tvojho priateľa teraz a nikdy by sa ti nedostalo toľko lásky, koľko ti dáva on. Vieš, že máš presne to, čo si zaslúžiš, no napriek tomu sa mu s ním nikdy nezdôveríš.
Možno aj áno, ale nikdy mu nepovieš, že budeš na neho myslieť. Pri spomienke na tvoju prvú väčšinu lásku sa ti vybaví on, pri počúvaní pesničky, ktorá bola kedysi vaša, sa ti zjaví jeho tvár. Pri započutí jeho mesta si budeš vedieť presne vybaviť, kde býval.
Je to v poriadku, nemôžeš čakať, že niekto, kto hlboko ovplyvnil tvoje „dospievanie“ a pohľad na lásku, zmizne len tak. Že zmizne hneď, ako sa objaví tá pravá láska. On tam vždy bude. Bude najbližšie pri tebe, no postupne bude stále ďalej a ďalej.
Neodíde úplne, no už máš pri sebe niekoho, kto ťa ľúbi tak veľmi, ako on nemohol. A raz príde deň, kedy ho budeš považovať len za známeho.
