Máš vo svojom živote osobu, za ktorú si nesmierne vďačná? O ktorej pevne dúfaš, že o ňu nikdy neprídeš? Určite áno. Každý má minimálne jednu. Lenže ja som tú svoju musela nechať odísť.
Je to osoba, ktorá ťa rozosmeje už len tým, že je v tvojej blízkosti. Je to osoba, ktorá by pre teba urobila aj nemožné. No a keď máš šťastie, je aj súčasťou tvojho srdca, stane sa tvojím partnerom. A zrazu zistíš, že v jednej osobe sa skrýva oveľa viac.
Ja som to šťastie nemala. Neviem či zlé načasovanie? Či zlý život alebo situácia? Jediné, čo viem je, že toto rozhodnutie bolo správne.
Bolo to správne pre neho!
Bohužiaľ, on bol ten, ktorý trpel. Bol tým človekom, ktorý by urobil všetko preto, len aby videl môj úsmev a počul môj smiech. Neviem ani opísať, aká som šťastná, že mi prišiel do života. Nie kvôli tomu, čo všetko bol odhodlaný pre mňa urobiť. Ale preto, ako mi zmenil život.
Vo veľa veciach mi pomohol, čo ani len netuší. Dokázal mi vyčariť úsmev aj vtedy, keď som neverila, že sa to vôbec dá. Bol úžasný. Jedinečný človek v mojom živote.
Práve preto som ho musela nechať odísť.
Musela som mu dovoliť pohnúť sa vpred. Zabudnúť na mňa. Áno, bolí to. No nie preto, že mi hovoril komplimenty. Že bol ochotný prísť hocikedy, keď som ho potrebovala, alebo, že som sa pri ňom cítila jedinečná. Bolí ma to, lebo viem, že som mu ubližovala, že ho kontakt so mnou ničil. A zároveň ma mrzí, že som prišla o nesmierne dôležitého človeka v mojom živote.
No viem, že si zaslúži niečo lepšie. Niekoho, kto mu všetko, čo dával mne, dokáže opätovať. Niekoho, kto urobí všetko preto, aby bol šťastný.
Môj úžasný kamarát … Viem, že sa k tebe tento text nedostane. Ale chcem, aby si vedel, že si zaslúžiš len to najlepšie. Prajem ti všetko to, čo som ti ja dať nedokázala. Nemohla. Nevedela.
