Žiadna žena nechce byť odkopnutá. Najmä nie človekom, do ktorého sa úprimne zamilovala, no z jeho strany prišlo nečakané „zbohom“. Možno už aj ty veľmi dobre vieš, ako to bolí. Ale zamyslela si sa niekedy nad tým, či si rovnako neublížila aj ty inému človeku? I ty si mohla byť tou, ktorá zlomila srdce a pritom si neuvedomila, ako ťažko to môže druhá strana znášať. Nerobí to z teba zlého človeka, ale jednu vec musíš pochopiť.
Je to akýsi vzťahový paradox – keď dostaneš kopačky ty, je to obrovské sklamanie, plač, hnev a svet v ruinách. Ale ak si ty tá, ktorá to ukončí, väčšinou to berieš so vztýčenou hlavou a rázne sa presviedčaš o tom, že si spravila dobre, že to nemalo zmysel a nemáš zľutovanie. Pritom tá druhá strana môže byť ublížená tak veľmi, že budeš navždy jeho ranou na duši.
Pozri sa na to jeho očami
Jeho veľká láska mu zlomila srdce. Ty si pre neho bola tá láska. Možno ti to v tej chvíli nedošlo, a až keď všetky emócie vychladli a čas zmenil veľa vecí, prišla si na to, že to pre neho muselo byť veľké sklamanie.
Zrazu ťa trápi svedomie (aspoň trošku) a mrzí ťa, že pre nejakého človeka na tomto svete budeš navždy niekým, kto mu ublížil. Veď ty nechceš stáť v tejto pozícii.
Ale dá sa s tým niečo urobiť?
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
