Známa slovenská módna návrhárka má na konte už nespočetné množstvo šiat, no v posledných rokoch navrhuje najmä svadobné kolekcie. Reč je o Veronike Kostkovej, ktorá už v detstve vedela, že sa móde chce venovať, pretože jej úplne učarovala. V júni prišla s novou kolekciou, pri ktorej sa inšpirovala Marokom, no viac ti o nej prezradí v dnešnom rozhovore.
Ahoj Veronika, ako by si na začiatok opísala samu seba?
Z občianskeho pohľadu som Veronika Kostková, mám 32 rokov, narodená a žijúca v Trenčíne. Vyštudovala som Strednú priemyselnú školu odevnú v Trenčíne a Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Z profesionálneho hľadiska som módna návrhárka, ktorá je detailistka, precízna v tom, čo robím, férová, dochvíľna a na prvý pohľad možno trochu neprístupná.
A po príchode domov som ženou, čo býva s mačkou bez mena (je totiž hluchá), číta knihy, pozerá filmy, má veľmi rada umenie, architektúru, hudbu, miluje cestovanie a dobré jedlo.
Ako si sa dostala k módnemu návrhárstvu? Bolo tvojím snom stať sa módnou návrhárkou už v detstve alebo si túžila po úplne inej profesii?
K módnemu návrhárstvu ma to ťahalo už odmalička. Moja mama a babka sa vždy rady pekne obliekali a tak som zdedila vrodený cit pre krásne veci a oblečenie. Potom som začala obliekať bábiky Barbie, aj keď to znie ako najväčšie klišé, ale naozaj som mala obsesiu v šití garderóby pre barbiny. Mali ušité všetko – od svetrov, šiat až po padák. Veľa som kreslila a skoro vždy to boli šaty. Takže v tom, čo chcem robiť, som mala jasno pomerne skoro.
Samozrejme, ako malá som túžila vystriedať všetky možné povolania: od princeznej po učiteľku. To druhé sa mi dočasne aj splnilo, keďže práve po ôsmich rokoch učenia som odišla zo školstva. Byť princeznou sa mi zatiaľ ešte nepodarilo :).
Navrhuješ najmä šaty pre nevesty, čo je ich najväčšou charakteristikou?
Moje svadobné modely sú odlišné najmä tým, že to nie sú také tie typické ,,torty”. Je na nich veľký podiel ručnej práce, napríklad zdobenie krajkou, vyšívanie kryštálikmi a hlavne – sú neuveriteľne ľahké a pohodlné, čo je obrovská devíza, keďže v svadobných šatách strávite celý deň. Má to byť predsa jeden z najkrajších dní vášho života, nechcete mať predsa na sebe šaty, v ktorých sa necítite dobre.
Svadobné šaty sú skôr pre moderné, sofistikované, mestské víly ako pre pompézne a okázalé kráľovné.
A ako je to s odevmi na bežné nosenie?
Pri takýchto kolekciách ma to v poslednej dobe ťahá hlavne k farbe – celé roky bola mojou typickou paletou – biela, čierna, sivá, maximálne pastelové a metalické odtiene, ale odkedy robím väčšiu časť roka s bielou, tak doslova prahnem po farbe. Dokonca som ju pustila po dlhej dobe aj do svojho šatníka.
Prečo práve svadobné šaty? Mala si k nim nejaký hlbší vzťah ako k bežným modelom?
Často rozmýšľam, či som si tie svadobné šaty vysnívala ako malá a nepamätám si to, lebo po vyštudovaní školy ma to skôr ťahalo k tvorbe šiat na bežné nosenie. Prvé, také ozajstnejšie svadobné šaty som šila Miške z Trenčína, ktorá mala retro svadbu a v salónoch nič nebolo. O rok pribudla ďalšia, druhý rok boli štyri, ďalší osem a postupne som sa začala venovať len svadobným šatám, keďže popri škole nebol na nič iné čas.
V júni si vytvorila svoju najnovšiu kolekciu, inšpirovala si sa pri nej cestou po Maroku. Čo konkrétne ti prinieslo inšpiráciu?
Kolekcia ,,Jardin Majorelle” vznikla po mojej ceste po Maroku, na ktorej som bola minulý rok na jeseň s kamoškou Evkou z eventovky a Ivanou Poruban Santovou, ktorá je fotografka a dizajnérka. V kolekcii som sa zamerala na vilu Jacquemusa Majorella, francúzskeho maliara, ktorý žil a tvoril v Marakéši. Jeho vilu neskôr po jeho smrti kúpil francúzsky módny návrhár Yves Saint Laurent a takisto sa na jedno obdobie svojho života v nej usadil a vytvoril neuveriteľné kolekcie inšpirované práve marockým odevom a barbarmi.
V súčasnosti sa tam nachádza obrovská záhrada plná rozličných rastlín, kaktusov, jazierok. Predierate sa touto flórou, slnečné svetlo preniká cez listy a zrazu sa pred vami vynorí uprostred takejto oázy sýto modrá vila so žltými a pepermintovými detailmi. Majorelle modrá má neuveriteľnú vibráciu, jej sila je dlhotrvajúca a je esenciou toho, čo znamená zažiť a vidieť farbu v Marakéši. Lebo farba a svetlo je tam naozaj úplne iné ako u nás. A práve toto miesto mi bolo najväčšou inšpiráciou.
Mohla by si nám teda prezradiť, čo je pre túto kolekciu typické?
V kolekcii sa striedajú autorské potlače látok, ktoré navrhla Ivana Poruban Santova, veľké plochy modrej na rozviatych šatách a rozlične štruktúrované materiály, ako napríklad laserom vyrezávané látky, flitre odrážajúce svetlo a plisé. Po prvýkrát som si dala špeciálne ku kolekcii vytvoriť aj sériu kožených doplnkov od slovenskej značky bagit!.
Chystáš novú svadobnú kolekciu. Čo ti ponúklo inšpiráciu a ako sa bude odlišovať od tvojich ostatných modelov?
Áno, pomaly sa schyľuje k ďalšej svadobnej kolekcii a ja sa na ňu veľmi teším. Pôvodne som chcela robiť kolekciu inšpirovanú slovenským folklórom, ale keďže mám pocit, že táto téma je v poslednej dobe až neuveriteľne ,,prefláknutá”, ostanem verná svojmu bohoštýlu.
Chcem sa zamerať na ešte odvážnejšie kombinácie materiálov a výšiviek. Na spoluprácu som oslovila aj spisovateľku Mirku Ábelovú, ktorej som tento rok šila svadobné šaty a bude to opäť niečo nové a iné, tak sa nechajte prekvapiť :).
Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
Môj najväčší úspech? Neviem, či to mám takto zadefinované a zoradené podľa dôležitosti. Skôr to beriem nejak tak komplexnejšie – úspech je pre mňa napríklad to, že mám prácu, ktorá ma neskutočne baví. Naozaj. V práci trávime väčšiu časť našich životov a ja si neviem predstaviť, že by som robila niečo, čo by ma frustrovalo a nebavilo.
Pre mňa je obrovským privilégiom, ak robím to, čo ma baví. Teším sa na každé vytvorené šaty, na ten proces, na radosť, ktorú tým dávam ich nositeľkám. To je pre mňa úspech. Asi viac ako víťazstvá v súťažiach, módne prehliadky a fotky v časopisoch. Je to len pozlátko, nálepka, ktorú dostanete ako certifikát vašej úspešnosti :).
Máš nejaké sny, o ktorých si myslíš, že by sa mohli stať skutočnosťou?
Mojím najväčším snom a zároveň plánom do budúcna je mať vlastný ateliér, presne viem, ako by mal vyzerať: stačí, ak bude mať zopár zamestnancov. Túžim vytvoriť také domáce, príjemné, pracovné prostredie, obklopovať sa pozitívnymi ľuďmi a tvoriť šaty, ktoré robia ľudí šťastnými.
Okrem svadobných šiat, by som sa teraz chcela viac venovať aj bežnej móde, nadčasovej a originálnej. Takej, ktorá vám vydrží celý život.
Chcela by si niečo odkázať našim čitateľkám?
Ak by som mala tento odkaz tematicky ladiť k nášmu rozhovoru a mal by byť smerovaný k móde, tak by som odkázala, aby sme si viac uvedomovali hodnotu toho, čo na sebe nosíme. Nemyslím tým však len hodnotu peňazí, ale aj etickú a ekologickú. Aby sme menej mysleli na kvantitu, ale pozerali skôr na kvalitu. Netreba bezhlavo uchopiť každý trend, ktorý príde.
Móda nie je oblečenie, ktoré nás má len zakryť, chrániť pred počasím, je to jazyk, ktorým neverbálne komunikujeme naše názory a nálady, preto by sme si mali vyberať, akým jazykom budeme rozprávať.
