Keď sa ma niekto opýta: „Kto je tvoj najlepší priateľ?“ Stále hovorím, že ty. Je to divné, ale stal sa z toho zvyk, ktorý už neporuším. Rovnako ako sa tvoje ruky roztrasú vždy, keď držia cigarety, tak sa moje pery vždy roztrasú, keď vyslovím tvoje meno.
Bol si moja druhá polovica. Moja spriaznená duša. Vždy sme si hovorili, že nás také veci nezaujímajú, dokým si sa naozaj nestal niekým, o kom som si myslela, že je moje druhé ja. Boli sme takí odlišní, ale nakoniec to bol dôvod, prečo sme boli spolu. Ja som bola mäkká, poddajná a ty si bol tvrdý a sebavedomý. Potrebovali sme jeden druhého na to, aby sme prežili.
Tak… prečo si mi ublížil? Prečo si so mnou zaobchádzal zle?
Veci medzi nami som ukončila ja. Vždy som si predstavovala, že budeme priatelia navždy. Jedného dňa som sa zobudila a uvedomila som si, že nie si pre mňa dobrý. Opustiť ťa bola tá najťažšia vec, ktorú som musela urobiť.
Ľudia hovoria o tom, aké ťažké je rozlúčiť sa s niekým významným, ale nehovoria o tom, aké ťažké je rozlúčiť sa s priateľom.
Ale vieš čo? Nikto nie je povinný držať niekoho v živote, ak s ním zaobchádza nepekne. Kto ním manipuluje alebo ho uráža. Bol si moja spriaznená duša, ale tiež si bol jediná osoba, ktorá mi vedela najviac ublížiť.
Milujem ťa, ale už nemôžeme byť priatelia.
Áno, chýbaš mi. Keď sa niečo stane, odolávam pocitu napísať ti. Nemôžem sa prinútiť dokonca vymazať si tvoje číslo. Čítam si naše staré rozhovory a snažím sa vydedukovať, kedy sa stalo niečo, čo naše priateľstvo zmenilo na toxické.
A viem, že mi teraz neuveríš, ale viem, že keby si mi aspoň raz povedal, že ma miluješ aj ty, nikdy by som od teba nebola odišla. Lebo ja ťa stále milujem, ale teraz sa musím naučiť milovať samú seba.
Zdroj: thoughtcatalog.com
