Rok po tom, ako sme sa rozišli, som to začala považovať za dar. Milovať muža, ktorý mi dal toho tak veľa, no zároveň mi viac vzal, bol osud. Bola to rozhodne tá najväčšia lekcia v živote, no nikdy na ňu nechcem zabudnúť. Napriek tomu, ako to vtedy bolelo, som teraz šťastná.
Viem, že som milovala toho nesprávneho a ten správny ešte len príde.
Všetky zážitky, všetky spomienky a naše malé tajomstvá si nechám pre seba. Boli sme rozdielni, no aj tak sme chceli patriť jeden druhému.
Od prvého momentu, ako som ho spoznala, som chcela vedieť viac. Získal si ma svojou zaujímavosťou a tým, že napriek tomu, aký bol pre ľudí otvorený, nevedeli v ňom čítať. Napriek tomu, koľkokrát som pre neho plakala, užívala som si každú minútu s ním. Hoci to nebolo pokojné obdobie, mala som pocit, že žijem. Plnili sa mi sny a jedine s ním som sa chcela podeliť. Napriek tomu, že som bola častokrát skutočne sama, vždy prišiel a venoval sa mi.
Naučila som sa od neho veľa.
To, že šťastná musím byť jedine sama od seba a žiadna iná osoba mi v tom nepomôže, ak ja sama vo svojom vnútri nechcem.
To, že keď s tebou niekto chce byť, tak bude a keď nie, tak nebude. Je to naozaj také jednoduché.
To, že keď ti na niekom záleží, urobíš všetko preto, aby bol ten druhý šťastný.
Možno to niekomu príde ako maličkosti a samozrejmosti, no teraz sa na to dívam inak. Vždy je lepšie radiť niekomu druhému a hovoriť mu naučené slovíčka a frázy.
Čo ak príde niekto, kto zlomí teba a nebudeš vedieť čo ďalej? Nebudeš môcť normálne fungovať, hoci by si to mala vedieť, pretože to zvládneš? Robila som to, čo som cítila. Keď odišiel, neverila som, že príde niekto druhý a bude ma ľúbiť. Neverila som, že pre mňa môže byť niekto lepší.
Až s odstupom času viem, že to tak skutočne je. Cítim to a verím, že doteraz najťažšiu lekciu v láske mi mal dať práve on.
