Milovala som ťa. Vedel si to tak presne, ako nikto pred tebou. Dávala som ti najavo svoju lásku každý deň. Moja láska nebola vyjadrená len v slovách, ale aj v činoch.
No je to dlhý čas, cez ktorý sme sa nevideli. Nevieme o sebe už skoro nič a tebe, zdá sa, to vyhovuje.
Sedím na balkóne, zakrytá teplou dekou a pijem druhý pohár vína. Dni splnu ma vedia rozhádzať. Oh, aj ty si to vedel. Vedel si to tak, že som sa pár dní cítila ako iný človek. Že som nevedela myslieť na nič iné len na teba, že som s tebou prežila dobrodružstvo, v mojej krvi koloval adrenalín a cítila som, že som na žive.
Teraz? Cítim sa fajn. Tak by som to popísala. Hviezdy na oblohe sú mi tak vzdialené, asi ako si sa mi vzdiali ty.
Vieš, myslím si, že to nebolo len o spôsobe, že som vedela ako piješ kávu. Kávu s dvoma kockami cukru alebo o tom, ako veľmi si miloval teplú polievku v týchto dňoch. Milovala som ťa takým spôsobom, ako nikoho pred tebou.
No myslím si, že sme na seba neboli pripravení. Robili sme chybu za chybou, no a aj keď to nebolo ideálne, snažili sme sa vždy. Snažili sme sa udržať našu lásku čo najviac živú a snažili sme sa asi tak, až celá zhorela. Presne rovnako, ako moje mosty k tebe. Lebo v tej jednej chvíli nepreskočila len iskra, ale rovno celý oheň.
Ale vieš čo je teraz najlepšie? Že som sa konečne našla. Že aspoň mierne zmizol z mojej strany chaos z hlavy. Chodím sama so sebou na kávu, kupujem si sama pre seba kvety a častejšie sa usmievam. Nie, neprestala som ťa milovať, len som sa s tým, že tu už nie si, naučila žiť.
A ja dúfam, že aj keď neviem, kde si, máš sa dobre. A si aspoň tak šťastný ako ja.
