Naše začiatky boli v podstate úplne bezmyšlienkovité. Vnímala som jedine to, ako sa mením. A to doslova. Špecifické na tom bolo jedine to, že už vtedy som ho úprimne a bezpodmienečne začínala milovať. Každé povedané slovo bolo pre mňa spásou, samozrejme v jeho podaní. Naša synchronizácia bola v plnom prúde. Keď som ja bola čierna, on bol biela. Nemala som čas zisťovať , čo je zač a kým bol, dokiaľ sme neboli spolu. Vedela som že ho spoznávam, tak isto ako som spoznávala jeho lásku ku mne. Moja mama mi raz povedala, že láska na prvý pohľad neexistuje. A mala pravdu. V tej dobe mojej pomätenosti, som verila len jemu a sebe.
Z počiatku som myslela iba na seba, od prvého momentu som prestávala vnímať realitu. A prečo aj? Pretože mojou realitou, bol on. Bola som tou energiou doslova nabitá. Bola som úplne teatrálna. Cítila som sa, no cítila som sa taká svoja. Bola som zaľúbená len do formy nášho kruhu. Kruhu, ktorý ma samozrejme neskôr zničil a nedal mi na výber.
A čo ma najviac dokázalo potupiť , bola čo i len myšlienka na to, že vlastne nie sme spolu. Takáto sféra nebýva nikdy naplnená. Ťahali sme sa raz do jednej strany plných pochybností a raz zasa do druhej, plnej šialenosti a nespútanej lásky, pohľadov, momentov, dotykov a hlavne jeho očí. Vedel že stačí čo i len jedno povšimnutie z jeho strany a bola som hotová. Jemná nevedomosť sa potulovala okolo nás.
Nebola som nablízku reálnemu vzplanutiu. V našom prípade nebolo nič reálne, preto to tam aj zostalo. Ukoristil sa mojich myšlienok a jednoducho zmizol. Áno ja viem, skompromitovala som záver ja ale len pre svoje krajšie noci. Krajšie neboli, ale jednoduchšie sa mi dýchalo. Jednoducho som mohla v pokoji existovať, byť ale nežiť a to bola daň za krásne roky. Daň, ktorá príde v každej novej ilúzií. Samozrejme, bolo mi to všetko ľúto, neskôr. Hlavne si pamätám na jeho výraz, keď som usmoklená zaťahujúc nosom nariekala a prosila aby sa zmenil. Jasne že jeho odpoveď bola naozaj „plnohodnotná„. Preto čakať na novú šancu je úplne zbytočné. Šancu si vytvárame každý sám a každý deň. Podstatné je nedovoliť nikomu ukoristiť sa vášho „ja.“ Dôležité je v prvom rade odpustiť si.
Tam treba začať, pretože milosť nám dá niekto hodný, a hlavne už tým , že je…
