Máš všetko, no aj tak chceš niečo viac? Toto ťa zasiahne

Poznáš ten pocit, keď ti v živote nič zásadné nechýba, ale zároveň cítiš, že niečo nie je úplne v poriadku? Že chceš „niečo viac“, no nevieš to pomenovať? Tiché vnútorné napätie, ktoré sa ozýva najmä vo chvíľach ticha, je signálom, že sa tvoja duša túži posunúť. No čo, keď sama nevieš kam?

Nie si v tom sama. Tento stav zažíva mnoho žien, najmä vtedy, keď splnia všetky „body zo zoznamu“ – vzdelanie, práca, vzťah, možno aj vlastné bývanie – no napriek tomu ich niečo vnútri tlačí. Môže to byť potreba väčšej autenticity, vášne, zmyslu alebo len jednoduchá túžba po zmene. Niekedy je práve to, že nevieš, čo presne chceš, najlepším východiskovým bodom. Pretože práve z nejasnosti sa môže zrodiť niečo nové – niečo tvoje.

Ak však chceš vedieť, ako sa s touto situáciou vyrovnať, čítaj ďalej. Psychologička Mgr. Petra Navrátilová Novosadová z online poradne MOJRA.sk nám z odborného hľadiska opísala, čo robiť a prečo to tak vnímame.

Prečo sa cítime nenaplnené, aj keď „všetko máme“?

V určitej časti života si síce uvedomujeme, že máme všetko, no aj tak chceme viac. Úspešne si dokončila školu, máš vlastné bývanie, prácu, ktorú máš rada, no aj tak ti je málo. Neustále túžiš po niečom väčšom, no ani v podstate nevieš, po čom.

„Je to pomerne vyskytujúci sa jav, že mnohé ženy (a aj muži) okolo 25 roku života zažívajú vnútorný nepokoj alebo pocit nenaplnenia, aj keď na povrchu ,majú všetko‘. Ak by sme to teda chceli nejako zovšeobecniť, tak jedným z takých dôvodov by mohol byť koniec ,nastavenej cesty‘. Do 25 roku je ten každodenný život často veľmi štruktúrovaný – základná škola, stredná škola, na Slovenku bežne potom aj vysoká škola, čiže tá životná cesta má stále nejaké nastavené smerovanie a stúpajúcu tendenciu. Ale po tomto veku sa zvyčajne cesta akoby rozostrie a nie je jasné, čo ďalej,“ vysvetľuje odborníčka na úvod.

zdroj: Pexels/Pavel Danilyuk

„Toto môže prinášať neistotu, ktorú človek dovtedy možno tak intenzívne nevnímal. Táto zmena môže spôsobiť pocit straty slobody alebo spontánnosti. Toto obdobie by som charakterizovala ako obdobie takého hľadania a skúšania. Je v poriadku robiť chyby, je v poriadku zmeniť svoje rozhodnutia a je v poriadku nevedieť, či napríklad to, čo sme vyštudovali, aj chceme robiť. Toto si často ale veľa ľudí neuvedomuje, cítia tlak spoločnosti, ako by to malo vyzerať, nakoľko ich rodičia a starí rodičia v tomto veku už často mali dom, deti a stabilnú prácu,“ dodáva.

25-ka je zlomový vek

V dnešnej spoločnosti je veľmi ťažké naplniť očakávania, ktoré sa niekedy bežne diali okolo 20 roku života. Pravdou totiž je, že zlomovým vekom je 25-ka, kedy začíname prehodnocovať. TU sa o tom dozvieš viac.

„Očakávania okolia a spoločenskosti ale stále ostávajú rovnaké, čo môže spôsobovať, že podvedome vnímame tlak, čo by sme možno ešte mali mať v tomto veku. U žien je dôležitá oblasť aj hormonálne a biologické zmeny, ktoré sa často začnú diať práve okolo 25 roku života. Začnú sa jemne meniť cykly, úroveň energie, emočná citlivosť. Toto všetko môže ovplyvniť vnímanie seba a sveta okolo seba. Rovnako sa môže meniť aj naše telo,“ pokračuje expertka.

zdroj: Pexels/Mikhail Nilov

V tomto veku môže nastávať tlak na nájdenie partnera a zakladanie rodiny. „Prehodnocujú sa priority, môžeme pociťovať väčší tlak, ak sme ešte doteraz nenašli ideálneho partnera. Veľa žien môže mať pocit, že ,nestíha dobehnúť tú spoločenskú normu‘ – mať čo najrýchlejšie deti, kariéru aj muža a zázemie. Práve v tomto období človek ,vytriezvie‘ z nejakých predstáv, ktoré mal dovtedy o živote. Uvedomí si, že všetko stihnúť naraz do 30-ky jednoducho nejde a niektoré veci a sny sa možno ani stihnúť nepodarí. To môže spôsobovať frustráciu, stres, úzkosť, rezignáciu a prípadne aj depresiu,“ opisuje ešte.

Na druhej strane, môže sa to diať aj opačne. Ženy totiž často žijú podľa očakávaní partnera, rodičov, starých rodičov či sociálnych sietí. V tomto veku ale môžu začať zisťovať, že aj keď sa im veľa vecí z toho podarilo (škola, svadba, vlastné bývanie), tak to nie je to, čo naozaj chcú. Zisťujú, že tieto ciele nestačia na hlboké naplnenie a neprinášajú automaticky pocit zmyslu a spokojnosti. Je však úplne v poriadku, ak cítiš takéto emócie. Netreba sa ich báť.

Je normálne, ak nevieme pomenovať, čo nám chýba?

Psychologička odpovedá kladne. Je to dokonca častejšie a bežnejšie, než sa zdá. Dokonca sa to nevyskytuje len u ľudí, ktorí majú 20+, ale aj 30+ a 40+.