Margita Kudry – inšpiratívna spisovateľka, ktorá po 10 rokoch opustila Írsko a vrátila sa domov na Slovensko
Rozhovory
Margita Kudryová je žena mnohých tvárí — spisovateľka, osobná trénerka, vášnivá cestovateľka. Po strednej škole vymenila svoje rodné Slovensko za Anglicko a neskôr Írsko. Popritom si nezabudla vychutnávať život, nasledovať svoje sny a konať spontánne.
Margita si počas svojho života v Írsku prešla všeličím, od práce v bare až po Department manažérku. V Írsku napísala aj dva romány a uzdu svojej fantázie povoľuje pri písaní pre deti. Našla si čas aj na svoju vášeň — cestovanie.Precestovala takmer celú Európu, navštívila USA, Kanadu aj Áziu, ktorú má v pláne opätovne prebádať. V súčasnosti sa však venuje písaniu. Má rozpracovanú knihu Draculov syn, kvôli ktorej zvažuje svoje „countries to visit“ obohatiť aj o cestu do Rumunska, konkrétne na „Draculov“ hrad. Pri písaní ju motivuje vidina, že jej knihy budú jedného dňa sfilmované. O Margitinej tvorbe sa dočítaš aj na jej webe.
Byť zdravá a fit je pre ňu prioritou, preto sa športu nevzdala ani po zranení a pri momentálnych povinnostiach stíha pôsobiť aj ako osobná trénerka v Nitre. Chcela by si splniť svoj sen aj v športe — naučiť sa surfovať na havajských vlnách. Pretože, ako sama hovorí, šport je terapia a nielen naberanie svalovej hmoty. Viac o Margitinom živote, jej pohľadoch na Írsko a cestovanie nájdeš v nasledujúcom rozhovore.
Margita, už po strednej škole si sa rozhodla vycestovať do zahraničia. Čo ťa viedlo k tomu odhodlať sa na takýto zásadný krok v živote?
Vždy som bola človek, ktorý sa rozhoduje spontánne a nie na základe niekoho alebo niečoho, a tak to bolo aj po mojom skončení strednej školy. Hrala som aktívne basketbal, ale kvôli zraneniu som musela skončiť, a to tesne pred prestupom do ženského teamu. Štúdium na FTVŠ UK padlo a zvolila som odchod do Anglicka, konkrétne do mestečka Reading.
Ako si sa dostala od Anglicka k Írsku?
V Anglicku som začínala ako au-pair a neskôr som si našla prácu v bare. Bolo to v dobe, keď ešte platila vízová povinnosť. Platnosť víz mi skončila po 2 rokoch, a tak som sa vrátila domov na Slovensko. Začala som pracovať, potom prišiel veľký boom s Írskom. To bolo v roku 2005. Spolu s vtedajším priateľom sme sa rozhodli odísť a skúsiť život v Írsku.
V Írsku si prežila značnú časť svojho života. Prezraď, čo všetko ti Írsko dalo, čo vzalo?
Áno, v Írsku som dokopy prežila 10 rokov a boli to super roky. Nielen Írsko, ale všeobecne odchod zo Slovenska mi dal možnosť spoznať a porovnať inú krajinu, pocit, že veci dokážem zvládnuť a hlavne som sa zlepšila v angličtine. Vyskúšala som veľa nových vecí a spoznala veľké množstvo nových ľudí z celého sveta. Niekedy to nebolo ľahké, ale to je život, no nie? Učíme sa, rastieme a získavame skúsenosti. Jediným negatívom bolo odlúčenie od rodiny.
Počas rokov v Írsku si si vyskúšala rôzne povolania. Čo všetko si vyskúšala a pri čom si sa rozhodla zotrvať?
V roku 2005 to bolo s nájdením práce v Írsku úplne ľahké. Poslala som životopis zamestnávateľovi a ozvali sa mi hneď. V začiatkoch som mala asi 6 telefonátov za deň a mohla som si vyberať. Teraz je to už oveľa ťažšie, konkurencia je veľká a zamestnávatelia si vyberajú tých najlepších. Začala som pracovať v bare a neskôr prešla do hotela. Nakoniec som skončila v obchode ako predavačka a postupom času som sa vypracovala na Department manažérku.
V obchodnom manažmente bolo ťažšie sa presadiť na vyššie pozície, ale keď sa človek snaží a je dobrý vo svojej práci, tak to dokážu oceniť. Záleží naozaj, ako si kto postaví priority a kvôli čomu do zahraničia išiel. Niektorí za vidinou zarobiť viac peňazí, iní študovať, ďalší za kariérou alebo len tak kvôli skúsenostiam. Prednedávnom som skončila štúdium a získala medzinárodný certifikát N.E.F.P.C ako osobný tréner a výživový poradca. Byť fit a cítiť sa dobre je zasa jedna z mojich priorít v živote.
To, že si bývala v Írsku neovplyvnilo tvoje cestovateľské ambície. Kde všade si sa bola pozrieť? Kam sa ešte chystáš zavítať?
Určite nielen pre mňa je cestovanie veľmi zaujímavé. Poznám veľa ľudí, ktorí sa rozhodli spoznať svet a krajiny, ktoré ich priťahujú. Ja som sa po 7 rokoch v Írsku rozhodla odísť. Mala som niečo našetrené a rozhodla som sa prebádať niektoré krajiny. Bola som v Thajsku, potom som navštívila Peru, Kanadu, USA a takmer celú Európu. Nakoniec som zakotvila na rok v Španielsku. Cestovanie sú skúsenosti, ktoré sa nedajú opísať. Pocit slobody a nezávislosti. Potom ti však peniažky dôjdu … a to bol pre mňa opäť signál vrátiť sa do Írska na ďalšie 4 roky. Chystám sa opäť do Ázie, konkrétne do Thajska, Kambodže a Laosu. Ázia ma celkovo veľmi priťahuje a chcela by som ju viac spoznať. Samozrejme, mám toho na zozname ‘Countries to visit ‘ ešte veľmi veľa.
Predstav nám Írsko ako krajinu, ľudí a kultúru. V čom sa líši od tvojho rodného Slovenska?
Írsko je malý zelený ostrov, nádherná krajina s mnohými miestami a zákutiami na outdoor a relax v prírode. Rozlohou aj počtom obyvateľov sme si veľmi podobní. Je to krajina prevažne rovinatá, s miernymi pahorkami a na juhozápade v oblasti Ring of Kerry je pár kopcov, ktoré miestni radi nazývajú horami, aj keď najvyšší vrch má iba 1041 metrov nad morom. Mnoho našincov si nevie zvyknúť na írske počasie, keďže tu viac prší a rozdiely teplôt medzi ročnými obdobiami sú omnoho menšie ako na Slovensku. Ľudia sú ale veľmi priateľskí a milí a najlepšie ich náturu spoznáte v pravom írskom pube.
Írska kultúra má korene v keltskej mytológii s výrazným vplyvom kresťanskej a anglickej literatúry. Írsko nám dalo mnoho významných spisovateľov ako Bram Stoker (autor Drakuly), či niekoľko nositeľov Nobelovej ceny za literatúru: George Bernard Shaw, Samuel Beckett alebo William Buttler Yeats. Tradičná írska hudba nesie citeľný vplyv keltských tradícii, avšak pre nás je najznámejšia kapela U2. Ak chceš spoznať Írsko, musíš ísť mimo Dublin, je to nádherná krajina, ktorú sa oplatí navštíviť. Odporúčam roadtrip po Írsku.
V Írsku si prežila 10 rokov. Vidíš rozdiel medzi Írskom súčasným a minulým?
To je otázka, na ktorú sa ma pýtajú viacerí a musím povedať, že áno. Vidím, a to dosť veľký. Ako som spomínala predtým, keď som prišla do Írska bolo naozaj ľahké si nájsť prácu. Posledných 5 rokov to už tak nie je. Je dosť ťažké sa uchytiť v serióznejších zamestnaniach, ale nie je to nemožné. Kto chce, tak si prácu nájde. Angličtina ale už musí byť aspoň na komunikačnej úrovni a tiež sa treba pripraviť na dosť drahé bývanie a celkovo vyššie životné náklady.
Čo sa týka zdravotníctva, tak tieto služby sú tu asi horšie. Myslím si, že zdravotníctvo na Slovensku je vyspelejšie. Jedno vyšetrenie u obvodného lekára stojí viac ako 50€ + cena liekov. Čiže, ak ide človek k lekárovi, aspoň stovku si musí pripraviť. Aj napriek tomu, že som tu poistená, za každé jedno vyšetrenie musím platiť. Ak idem k lekárovi s inou diagnózou 3x do týždňa, tak mu 3x zaplatím 50 — 65 €. Proces na úradoch je stále ten istý. Keď človek príde, musí mať svoje číslo (PPS number) a musí mať adresu bydliska a už na základe toho, aký je šikovný, si začne hľadať prácu.
Pred 10 rokmi to bolo iné v tom, že tu nebolo tak veľa prisťahovalcov. Názor, že sa tu dá teraz ušetriť je diskutabilný. Keď je tu rodina, ktorá už má dieťa a obaja rodičia zarábajú, tak si žijú pomerne dobre. Ale ísť 3 — 4x do roka na dovolenku alebo cestovať, tak myslím, že toto tu už nefunguje a už vôbec nie pre rodiny s deťmi. Nájomné je veľmi vysoké. Ľudia tu síce majú vyššie platy a Írsko je tuším jedna z krajín s najvyšším hodinovým zárobkom, ale aj životné náklady sú vysoké. Pre normálneho pracujúceho človeka, napríklad vedúceho v predajni, kuchára, čašníka, lebo to sú povolania, ktoré tu väčšina ľudí robí, ten zárobok už nie je taký, ako voľakedy, ale je to individuálne.
Cestovaním si strávila dosť veľa času. Čo ti cestovanie prináša do života?
Cestovanie je pre mňa inšpirujúce. Je to hlavne nájdenie samej seba, spoznávanie nových kultúr a zvykov a uvedomenie si, že v živote sú oveľa dôležitejšie hodnoty, ako to kto má lepšie auto alebo koľko ich má a kto má väčší dom alebo najnovší telefón. Cestovanie po ďalekých krajinách v Ázii alebo južnej Amerike bola pre mňa skúsenosť, pretože som videla a zažila všeličo. Okradnutie v Mancore a odvolanie cesty na Galapágske ostrovy, na ktoré som sa tešila až po jednoduché užívanie si západu slnka na Koh Tao.
Chcela by som viac spoznať Áziu aj strednú Ameriku. Tiež chcem ísť na Hawai a naučiť sa surfovať. To je šport, ktorý sa mi veľmi páči. Mám síce zo surfovaním iba minimálne skúsenosti, ale dokážem sa pozerať na surferov od rána do večera. Fascinuje ma, ako dokážu v harmónii tancovať na veľkých vlnách.
Boli tvoje zážitky z ciest nosnou inšpiráciou pre tvoje knihy?
Moje prvé dva romány: Vojna Vrán 1 — Prelom (The Crow War 1 — Turning Point) a Vojna Vrán 2 — Armáda Tieňov (The Crow War 2 — Army of Shadows) som napísala a aj vydala v Írsku.
Momentálne mám rozpísané ďalšie dve knihy, Čierna Stena (The Black Wall ) a Drakulov syn (Dracula’s son ). Práve tá druhá ma nabáda na kratšiu cestu do Rumunska, najmä do Transylvánie a Karpát, a samozrejme navštíviť “Draculov“ hrad Bran. Verím, že práve táto cesta mi zabezpečí ozajstný a inšpiratívny pocit z krajiny, ktorý by som chcela v knihe Draculov syn využiť a opísať naplno.
Ako si sa dostala k písaniu? Čo pre teba znamená a čo chceš odovzdať svojou tvorbou čitateľom?
K písaniu som sa dostala asi pred 6 rokmi a začalo to len tak. Vždy som mala v hlave príbehy a jednoducho som ich začala dávať na papier. Píšem v slovenskom jazyku, ale moje knižky sú aj v angličtine. Fantázia sa dá krásne rozvinúť v písaní pre deti. Pre ne som napísala knižku s názvom Čo sa stalo v lese, ktorú sme vydali v slovenčine aj angličtine.
Výťažok z predaja sme venovali Vzdelávaciemu centru pre slovenské deti v Írsku. Jednu poviedku, ktorá získala najvyšší počet hlasov v súťaži, nahovorili členovia Radošinského naivného divadla. Chcem, aby si čitatelia pri čítaní mojich kníh oddýchli, vnorili sa do príbehu a nechali sa unášať od každodenných problémov a starostí. Mojím snom je vidieť moje knihy jedného dňa sfilmované, to ma poháňa vpred.
Vrátila si sa na Slovensko. Myslíš, že sa doma uplatníš a budeš šťastná viac ako v Írsku?
Začiatkom mája 2016 som sa rozhodla vrátiť na Slovensko. Bolo to jedno z mojich najťažších, ale aj top rozhodnutí. Dostala som zaujímavú ponuku práce na Slovensku a okrem toho robím trénerku v jednej posilňovni v Nitre. Som veľmi spokojná a šťastná, práca ma baví a hlavne som doma s rodinou. Píšem tak, ako mi to čas dovolí, ale verím, že na nejakej dovolenke alebo predĺženom víkende niekde v Alpách to dobehnem.
Aktuálne pripravujeme zbierku krátkych detských rozprávočiek v slovenčine a angličtine a môj kolega Marián ich ilustruje. Žijeme v modernej dobe, preto si čitatelia môžu kúpiť moje knihy na Amazone a Martinuse v elektronickej podobe pod mojím autorským menom Margita Kudry. Chýba mi však šušťanie papiera pri obracaní stránok, preto sme oslovili aj niektoré zo slovenských vydavateľstiev a dúfam, že moje knihy čoskoro uzrú svetlo sveta aj v papierovej podobe.
Chýbalo ti niečo zo Slovenska na tvojich cestách?
Na cestách, alebo na živote v zahraničí mi chýbala rodina. Teraz som však naspäť na Slovensku a teším sa, užívam si každý deň. Ten pocit, že už nie som tak ďaleko je zvláštny. Momentálne pracujem a na Slovensku sa mi páči. Veľmi veľa sa tu toho zmenilo a ja som sa opäť zamilovala do Nitry.
Necítila si sa v Írsku ako cudzinka?
Je to individuálne a hlavne je to o pocite a prioritách človeka, ktoré si v minulosti zvolil, a tým sa celý jeho osud vyvíja. Poznám ľudí, ktorí sú v Írsku 10 a možno viac rokov, nehovoria súvisle anglicky a nepohli sa z miesta, či už to nepovažovali za nutné alebo jednoducho majú iné priority. Každý má šancu si vybrať život aký chce a potrebuje, aký si predstavuje.
Ja som sa cudzinkou v Írsku v niektorých situáciách cítila a v práci mi to dali aj poriadne pocítiť, hlavne keď som sa už potom pohybovala v manažmente. Ja mám s týmto zlú skúsenosť, ale tým nechcem povedať, že to tak je všade. Doma je doma.
Našla si si obľúbené zákutia v Írsku, ktoré sa oplatí vidieť?
Rada som chodievala do Glendalough. Je to taká turistická oblasť, kde si v mestečku odstavíš auto a ideš na túru, je to tam skvelo označené. Ďalej samozrejme Cliffs of Moher, Wicklow a Ring of Kerry. Je tu veľa hradov a zrúcanín a nádherných divokých pláží.
Aktívne sa venuješ športu aj ako osobná trénerka. Vidíš v mentoringu klientov svoju budúcnosť? Aké miesto má cvičenie v tvojom živote?
Šport je mojou veľkou záľubou. Patril, patrí a bude patriť do môjho života. Ako som spomínala, hrala som basketbal, trénovala thajský box a teraz precvičujem boot camp a circuit tréning pre klientov. Necvičím súťažne, ale chcem byť fit a cítiť sa dobre. To je pre mňa dôležité, a takto sa to snažím povedať aj svojim klientom. Pohyb je dôležitý a hlavne nám dáva sebaistotu. Nie je to vždy iba o naberaní svalovej hmoty. Niekedy to je proste iba terapia.
Čo by si odporučila alebo poradila mladým ľuďom, ktorí váhajú vycestovať do cudziny?
Choďte a neváhajte. Určite treba ísť von, vidieť a spoznať iné krajiny, ľudí a hlavne naučiť sa vnímať a rešpektovať iné kultúry. Tým vlastne obohacujete sami seba a stávate sa sebavedomejšími, vnímavejšími, tolerantnejšími a zdravšími na duši. Život je len jeden, a preto treba prekonať sám seba a dôverovať si vo všetkom. Ísť za svojimi snami a pocitmi. Tešiť sa z prítomného momentu, lebo ani jeden sa nebude opakovať.
foto: archív Margity Kudry
zdroj: startitup.sk
