A existuje vôbec ten povestný „princ na bielom koni?“. Túto otázku počula nejedenkrát, už ako malé dievča a dlhé roky tomu aj verila, že on príde, že ju na to sedlo vytiahne a odídu spolu do západu slnka…
A aj prišli (však to poznáme každá). Prvé lásky, prvé úsmevy a prvé pusy. No nič netrvá večne a oni „odcválali zas k inej“. A jej rozprávka o princovi na bielom koni sa pomaly strácala…
pexels.com
Ako dospievala, menili sa jej priority, už nechcela len niekoho, kto ju odvezie do západu slnka. Už chcela muža, ktorý ju bude ľúbiť, s ktorým bude svoj život žiť a nie prežívať. Chcela muža, ktorého budú všetci zbožňovať, ktorý tu pre ňu vždy bude, podporí ju a podá jej pomocnú ruku. Neverila, že takého stretne a každý jej vravel že taký možno ani neexistuje.
A v čase, keď hľadať prestala…spoznala JEHO.
A mal všetko, bol k nej úprimný, vedel sa s ňou smiať, všetkých mal rád, nikdy sa s ňou nehádal. A to jej malo stačiť, ona to vie aj dnes to vie…ale NESTAČILO.
Začala sa cítiť sama, aj keď ho mala po svojom boku . Začala mať pocit, že jej niečo chýba, že nie je pri ňom šťastná akoby mala,že sa k nemu nespráva ako si zaslúži.
unsplash.com
Možno bola chyba v nej, možno len čakala veľa, možno proste len mala byť spokojná a snažiť sa. A ona sa aj snažila, ale nedokázala to..chcela cestovať,spoznávať svet..chcela cítiť piesok pod nohami a vietor vo vlasoch..chcela mať istotu, chcela sa smiať..chcela vedieť, že sa pri ňom nemusí ničoho báť a že majú spoločné sny..ale ona to necítila a musela ho nechať ísť.
Nevie či sa správe rozhodla, ale ak nie, život ich k sebe vráti, pre niečo to spraviť musela, musí byť sama, musí spoznať samú seba a mať sa rada. Až potom bude vedieť, čo presne od života a od muža chce.
