Ve­del že prí­dem, keď mi za­volá. Ve­del, že sa za ním do­pla­zím. Tak ne­sku­točne veľa času som ním stra­tila. Ale v ko­neč­nom dô­sledku, tento čas ne­bol úplne stra­tený.

Te­raz už spo­znám ná­znaky, pri kto­rých sa mu­sím chrá­niť. Vi­dím va­rovné čer­vené svetlá svie­tiace priamo predo mnou. Už viem, ako chcem aby sa ku mne sprá­val. Už viem, čo si za­slú­žim.

Mala som ho rada. Pá­čila sa mi jeho tvár, jeho osob­nosť, ako sa ku mne sprá­val. Pá­čilo sa mi, keď mi ho­vo­ril aká som krásna. Keď ma dr­žal za pás, keď mi chy­til ruku.

Všetko to však ro­bil iba preto, lebo to bolo jed­no­duch­šie, ako ma opus­tiť. Bolo pre neho jed­no­duch­šie mi kla­mať, a teda kla­mať aj sa­mému sebe, než za­čať hl­b­šiu kon­ver­zá­ciu o tom, čo je me­dzi nami. Bolo pre neho jed­no­duch­šie byť so mnou, ako byť sám.

Dala som mu všetko, svoje srdce. No bola som slepá a ne­vi­dela som to. Ne­vi­dela som, že on ni­kdy ne­spra­vil to isté. Jed­no­du­cho som to ani ne­mohla vi­dieť. Každý v mo­jom okolí áno, no ja nie. Moji pria­te­lia a ro­dina, oni všetci to vi­deli. Za­tiaľ čo ja som bola za­sle­pená jeho pred­stie­ra­ním.

Tak poď, pre­vezmi si svojho Os­cara. Za­slú­žiš si ho.

Najs­mut­nej­ším pre mňa je fakt, že sa ku mne v sku­toč­nosti ni­kdy na­ozaj ne­pre­ja­vil. Ni­kdy ma ne­ľú­bil a ni­kdy ne­mal zá­u­jem. Je­diné, v čom bol dobrý, bolo pred­stie­ra­nie tohto všet­kého. Pred­stie­ral to, lebo sa mu pá­čila po­zor­nosť.

A možno si na­ozaj mys­lel, že som krásna a uží­val si moju spo­loč­nosť. Pri po­hľade späť však už viem, že to čo ho­vo­ril a ro­bil, pre mňa už nemá žia­den vý­znam.

Bol krutý. Dobre sa ku mne sprá­val iba vtedy, keď mal vy­pité, alebo sme boli sami. Opitý bol cel­kom často, no sami sme až tak často ne­boli, ak vô­bec. Sa­moz­rejme, vtedy som si to ne­uve­do­mo­vala. Mala som po­čú­vať svoju ro­dinu, pria­te­ľov. Mala som na­čú­vať sama sebe. Bála som sa však po­citu sa­moty. Mala som strach, že si ni­koho iného ne­náj­dem. Ne­cí­tila som sa osa­mote dobre. Te­raz už viem, že som po­tre­bo­vala aby ma zra­nil, nech spo­znám sama seba.

Te­raz už viem, čo chcem a koho chcem. A sama viem byť spo­kojná rov­nako, ako s ľuďmi, ktorí mi za to na­ozaj stoja.

zdroj: puc­ker­mob, foto: we­he­ar­tit