Milé moje vnútro,
v prvom rade by som chcela spomenúť, prečo som sa rozhodla napísať svojej duši, vnútru. Môžeme to nazvať ešte všelijako inak, ale mne sa páčia tieto 2 pomenovania.
Zo všetkého najviac musím pripomenúť sebavedomie. Pre niekoho úplne bežná a ničím zaujímavá vlastnosť, no je vzácna. Pretože, keď to sebavedomie stratíš, ťažko sa získava späť… áno, ja to všetko viem, ale vnútro moje… Musíme bojovať, nemôžeme povoliť v tomto smere.
Verím, že raz nad tým zlým a hrozne nepríjemným pocitom, ktorý ti nedovolí veriť si vyhráme a zase si budeš veriť tak, ako si to zaslúžiš. Duša moja ja viem, že si silná. Práve preto aj tá úzkosť, áno ja viem, že si neželáš, aby som to stále spomínala, lebo je to dosť intímne, ale vnútro moje je to veľmi trpká časť tvojej duše. Nemôžeš už viac toľko dovoliť (aspoň sa o to pokús), aby úzkosť bola ako tvoja najlepšia kamarátka. Nedovolí ti niekedy ani rozprávať a nie to ešte rozmýšľať o tom, že si máš veriť.
Drahá duša, ľúbim ťa.
zdroj: unsplash.com
Takú aká si, ale tieto vlastnosti, ak by rozkvitli a prepukli, už by si to nebola ty. Nedovoľ tým 2 škaredým tieňom, ktoré ťa sledujú, aby ti zničili to cenné čo máš, vnútro moje aj ty si v niečom výnimočné a špeciálne.
Dušička, k šťastiu netreba veľa, stačí si za tým ísť a veriť si. Dosiahneš svoj cieľ vnútorného pokoja. Verím ti. Verím v to, že raz budeš úprimne šťastná a nič ti nebude krížiť cestu z tých zlých tieňov.
