List mužovi, ktorý mi zlomil srdce….
Life
Sedím v izbe a neviem prestať na teba myslieť. Aj keď to bolo krátke, ale napriek tomu to bolo tak intenzívne. Stále si premietam ako si mi dal vetrovku keď mi bola zima. Ako som vedľa teba ležala, bozkávala ťa…. Milovala som, keď si si ma pritúlil k sebe. Mám ešte pred očami, keď sme sa spolu smiali ako blázni a bolo nám jedno či sa niekto na nás pozerá. Nezabudnem na ten pocit, keď som bola v tvojom tričku a cítila som ťa v ňom. Najradšej by som ho zo seba ani nevyzliekla. Obdivovala som ťa celého aký si bol. Všetko na tebe som zbožňovala. Každé slovo, každé gesto.
Stál si pri mne aj keď mi bolo ťažko. Bola som silná už len preto, že som vedela, že ťa mám. Dodával si mi odvahu. Pomáhal si mi. Mala som pocit, že si ten pravý. Že som našla presne to, čo som hľadala…
No zrazu si bol odmeraný. Odmietal si ma. Vyhýbal si sa mi. Nechal si ma samú. Nepovedal si mi, že končíš. Nepovedal si absolútne nič. Ostalo po tebe len ticho a bolesť.
Neviem či si sa zľakol toľkých emócií. Možno si iba nebol pripravený prijať toľko lásky, koľko som ti chcela dať. A radšej si zdupkal. Možno si sa iba hral s mojimi citmi. Možno si ma mal ako trofej alebo hračku, s ktorou si sa iba pohral, keď si sa nudil. A potom, keď ťa omrzela, tak si ju zahodil a vymenil.
Prešlo už dosť času na to, aby sa rany zacelili. Ale stále sú tam. Či už kráčam po ulici, či sedím v kaviarni, čakám na vlak… proste vždy sa obzerám, či ťa nezahliadnem. Predstavujem si čo by som ti povedala, keby sme sa stretli, ale sama viem, že v skutočnosti by som ostala omámená bolesťou zlomeného srdca. Neviem kedy to prejde. Ale pri každom pomyslení na teba, si prajem nech už toto trápenie skončí.
Nechcem od teba ľútosť ani ospravedlnenie. Len dúfam, že raz pochopíš ako si mi ublížil. Ale napriek všetkému ti prajem aby si aj ty našiel to, čo hľadáš, aj keď si to možno nenašiel vo mne. A síce, si mi nedokázal povedať ani zbohom. Ja verím, že raz budem silná a túto kapitolu v sebe uzavriem s úsmevom na tvári….
