Beyonce spieva: „If I lose myself, I lose it all.“

A je to absolútna pravda. Vo vzťahu by sme sa nemali meniť kvôli snahe vyhovieť partnerovi. Skôr či neskôr by vyšlo najavo, že ten futbal až tak nemáme radi, že nám pivo zas až tak nechutí alebo že Godzilla nám trochu naháňa strach a radšej si pustíme Diabol nosí Pradu.

My ženy sa častokrát snažíme meniť chlapa, pravdaže vždy neúspešne, jednoducho sa to nedá. Nie všetko nám bude na partnerovi vyhovovať, rovnako ako my máme chybičky krásy, vždy ide o spoločný kompromis a vzájomné rešpektovanie sa. Ale snažít sa diktovať vkus obliekania, to by bola silná káva. Sotva začnem nosiť sukničky a opätky len kvôli rozkazu. Ani sa nevzdám svojich vášní a hobby. A čo odo mňa nemôže nikto odpojiť, je hudba. Je to hadička cez ktorú dýcham.

foto: by pexels

Dnes si už hudbu starostlivo vyberám, komerčné rádiá mi moc do ucha nejdú. Ale s mojím detstvom a dospievaním sa asi ako u každého spája s Jennifer Lopez, Michaelom Jacksonom, Destinys Child, Nirvana či IMT Smile. Keď ich počúvam dnes, vynárajú sa mi spomienky na dospievanie, na kontkrétne chvíle. Majú pre mňa veľký význam. Sprevádzali ma tie roky, boli stále so mnou a pri mne.

Milujem pustiť si šialenú pesničku typu Pointer Sisters – Im so excited a začať len tak skákať a hádzať vlasmi na uvoľnenie endorfínov. V tom príde tvoj partner, prekrúti očami a povie: „Ako môžeš takú somarinu počúvať?“ Čože?! To je šialené. Ak je schopný takto skaziť radosť, keď vidí, že si v tej chvíli šťastná, nemá to zmysel. Kabát do ruky a čau.

Raz som si v aute začala spievať veselo pesničku a bývalý mi vraví: „Prestaň si to spievať, lezie mi to na nervy.“ A podotýkam, že nespievam najhoršie. Išlo o určenie pravidla – mne sa to nepáči, tak to vypni. Ako môžeme byť s niekým, kto nás dokáže takto uzemniť. Je krásne ležať spolu vedľa seba a počúvať rovnakú pieseň, ktorú milujete a cítiť, ako vás to spája. Hudba je silná, dokáže vyvolať toľko emócií, vášeň, radosť, smútok a môže liečiť bolesť, ktorú v sebe máme. Ako terapia. A ak to nezdieľa niekto s vami, je to ťažké.

foto: by pexels

Cez hudbu môžete spoznať druhého, aký je, čo asi cíti. Počúvam častokrát možno pre niekoho čudné skladby, ale taká som a mám ich rada. Veci ako Bonobo, Chet Faker, Masive Attack. Pre mňa je to inšpirujúca hudba. Kritizovať vkus na hudbu je veľmi citlivá záležitosť, lebo odráža naše vnútro, to kto sme, čo sa nachádza v našom vnútri. Neexistuje správny štýl, neexistuje správna pesnička. Každá je špeciálna pre niekoho. Ťažko diktatúrne nariadiť, čo sa smie a nemá počúvať. Tak isto sa nesmejem starším, ktorí počúvajú retro hity, možno kedysi mi prišli hlúpe, dnes v nich nachádzam aj ja čaro a oživujú mi spomienky na teplo domova.

Kľudne by som zaviedla porekadlo: „Povedz mi čo počúvaš a ja ti poviem, kto si.“ Odzrkadľuje nás, ukazuje, akí sme a kto sme. A ak niekto nasilu kritizuje čo počúvame, akoby kritizoval nás.

cover foto: pexels.com