Povedať „zbohom“ je niekedy nevyhnutné. Je pravda, že potom, čo si niekomu povedala „ahoj“ a pustila si ho do svojho života, to môže byť ťažké.
Konce však častokrát znamenajú nové začiatky. Uvedomila som si to už dávno, všetci sa menia. Hlavne ľudia. Jediný rozdiel je v tom, ako dlho zostanú v tvojom živote – týždeň, mesiac, rok… Keď máme šťastie, stoja pri nás stále a vážime si ich. Avšak ľudia, ktorých si vážime najviac odišli ako prví.
Myslela som si, že je to v poriadku. Že zostať sama je v poriadku a je to bežný kolobeh života. Že musím mať stále dvere otvorené, aby som čakala na tých správnych ľudí.
Ale… je to pravda?
Každé „zbohom“ znamená smútok, je to osamelosť a obrovská bolesť. Zanecháva v tebe otázky o tvojej istote, hodnote a dôležitosti.
Samozrejme, nie je to v poriadku. Nikdy to nebude v poriadku, nenechaj sa utápať v bolesti, smútku a samote.
A taktiež by si mala vedieť, že nie je v poriadku, ak brániš svojmu okoliu v tom, aby ťa robili šťastnou. Mala by si vedieť, že v každom konci sa začína nový začiatok. Nová etapa tvojho života.
Či už ťa opustil priateľ.
Či už ťa opustila priateľka a kamaráti.
Či už ťa opustil niekto z rodiny.
Osud umožňuje, aby sa veci diali z nejakého dôvodu. Možno to naozaj teraz nezistíme, ale čo ak by si zostala s priateľom, ktorý by ťa neskôr podviedol? Čo ak by si mala priateľky, ktoré by ťa zradili a ohovárali?
S rozlúčkou ešte nič nekončí. Naozaj. Viem, že si zlomená a smutná, z toho, čo sa stalo. Ale časom budeš zase pokračovať a rásť.
Život ti má ešte toľko toho ponúknuť. Vrátane ľudí, ktorí budú o teba naozaj stáť. Ktorí vynaložia úsilie, aby zostali v tvojom živote.
„Ľudia, ktorí nebudú mať odvahu byť v tvojom živote tam nikdy nebudú a ľudia, ktorým odvaha nechýba sa do tvojho života dostanú po každej ceste. „
Zdroj: thoughtcatalog.com
