Hlavný hrdina drží hlavnú hrdinku v náručí. V pozadí hrá romanticko-dramatická hudba. A my po sérii prestrihov z jednej tváre na druhú čakáme, kedy vysloví konečne ten zvodný hrdina túžobne očakávanú vetu: „Ľúbim ťa!“ Niekedy aj s dodatkom…“od prvej chvíle, kedy som uvidel tvoje oči!“
Nasleduje vášnivý bozk či žiadosť o ruku a my sa nad tým rozplývame. Zamyslela si sa niekedy, kedy je vlastne vhodná doba na to, aby aj z tvojich úst vyšlo toto čarovné slovíčko?
Sen, ako nám partner vyznáva lásku tak gavalierskym spôsobom a vraví tú vetu, ktorú si žiadame počuť z jeho úst bez toho, aby sme o to museli prosíkať. Srdce bije ako o život, tie motýle v bruchu… To je ozaj sen mnohých. Ale toto je len scéna z filmu, reálny život je ako vždy o niečom inom. Tak kedy povedať partnerovi prvýkrát „Ľúbim ťa“?
Veľmi často sa stáva, že ľudia vyslovujú tieto slová, akoby to bol pozdrav určený ráno susedovi, kamarátovi. Často a nepremyslene. Áno, neexistuje presný návod, kedy je najvhodnejšie to vysloviť, lebo všetko to aj tak vychádza a záleží od vnútorných pocitov toho, čo momentálne prežívame.
Láska je komplikovaná záležitosť. No i tak treba byť opatrný a dať tomu čas. Napríklad v momente, kedy vstupujeme do nového vzťahu sa nám vidia naše pocity ako to, na čo sme čakali celý čas.
Je však v poriadku hneď z fleku vysloviť „ľúbim ťa?“ Zrejme nie. Síce veríme, že prišla pravá láska a slová jednoducho vykĺznu z našich úst. Nebadane, neočakávane a mnohokrát sú aj opätované.
Zamilovanosť sa však zrazu nejako vytratí, a „Ľúbim ťa“ po prvom mesiaci vo vzťahu nijako nedáva zmysel a ani váhu, prečo sme to vlastne povedali. Asi sa zhodneme na tom, že po lepšom spoznaní navzájom zrazu zistíme, že plány do budúcnosti sú diametrálne odlišné, nevieme sa ani dohodnúť, ani čo povedať, rozdielne záujmy, či názory na život.
Možno z toho celého vyplýva, že také niečo by sme mali povedať len tomu, koho si aj plánujeme vziať za muža a stráviť s ním zbytok našich životov a možno sa mýlime, ale jedna vec je istá. Je to výnimočné slovo, ktoré patrí len pre nás výnimočným ľuďom. Alebo?
