Každý z nás má svoje klady a zápory, čo je celkom prirodzené. Ak chceme na sebe pracovať, väčšinou si berieme za vzor druhých ľudí, ktorí sú v niečom lepší ako my. Je to pre nás forma motivácie, pričom máme túžbu niečo dosiahnuť. Kedy porovnávanie samého seba prekročí hranicu toho, čo je pre nás zdravé?
Nezdravé porovnávanie sa dá definovať jednoducho. Robíš to najmä vtedy, keď si to najmenej uvedomuješ. Pozrieš sa do zrkadla a chceš byť niekým iným.
Ľutuješ, že si sa dala ostrihať (táto fáza je pri každom dievčati celkom normálna, ak to trvá menej ako mesiac), no nie preto, lebo sa ti to nepáči, ale preto, lebo dievča, po ktorom sa pozerajú chalani, má dlhé vlasy. Tiež má lepšiu postavu, chudší pás, súmernejšiu tvár, menší nos, … vlastne, čo by sa ti na sebe páčilo? Všetko, čo máš ty a ona nie.
Lenže druhým sa páči to, čo má ona, hovoríš si. Začínaš sa porovnávať a vidieť všetky tie svoje nedostatky, ktoré ťa síce robia tým, kým si, ale nie tým, koho ľudia obdivujú.
Nezdravé provnávanie rozpoznáš vtedy, keď na sociálnych sieťach zas a znova potajme navštevuješ cudzie profily a zabiješ dve hodiny tým, že sa pozeráš na život niekoho iného a želáš si, aby bol tvoj. Neuvedomuješ si, že iba ty máš moc zmeniť tvoj život a moc premeniť nenávisť na lásku k veciam, ktoré k tebe neodlúčiteľne patria.
Žena, dievča či vzor krásy, ktoré tak zaslepene sleduješ a túžiš sa jej podobať, ti nedá moc dosahovať výsledky v práci a v škole. Nedá ti sebavedomie a osobnosť, ktorými zaujmeš človeka, na ktorom ti záleží, a rozhodne za teba nebude spokojná, keď sa ti niečo z toho podarí. Nebude za teba vidieť, počuť, ani cítiť to, čo ťa obklopuje, a určite za teba nebude žiť. Ešte stále chceš život niekoho iného? Ak je odpoveď áno, tak sa snaž, aby to bolo naopak.
