Hovorí sa: „Koľko ľudí, toľko chutí.“ Každý sme iný a každému vyhovuje niečo iné. Niekto obľubuje piesočnaté pláže a more, niekto vyhľadáva sneh. Tento článok rozhodne nie je mienený ako urážka alebo výsmech, ide len o krátke zhrnutie a moje osobné dojmy. Maturita je predo dvermi, a preto som bola minulý rok s kamarátkou na letnom jazykovom pobyte v Anglicku. Určite mi to pomohlo v tom, že som sa odhodlala viac komunikovať. Predsa len ste na to v cudzej krajine odkázaní. Našla som si veľa nových kamarátov a naučila som sa niečo o kultúre tejto krajiny. Určite neľutujem, že som to vyskúšala.
Diametrálne odlišná doprava
V Anglicku sa jazdí po opačnej strane. Síce je to pekné, že pred väčšinou priechodov pre chodcov máte šípku a nápis, na ktorú stranu sa máte pozerať, pre nás to však bolo zo začiatku extrémne mätúce. Môj prvý veľký ranný problém spočíval v tom, ako vojdeme do autobusu a kde bude mať dvere, veď sa tu jazdí opačne. (Chodí úplne normálne, veď je tam opačne aj volant #logika). Ak je na Slovensku napísané, že doprava odchádza o 10:20, tak odchádza zväčša neskôr. Tam to tak vôbec nebolo. Autobusy vôbec nechodili v čase, ktorý bol napísaný na tabličke. Niekedy išiel o 10 minút skôr, inokedy o 20 minút neskôr a vôbec nikto z toho nebol nervózny. Na začiatku pobytu, keď sme s kamarátkou nepoznali pomery, sme takto zmeškali ráno autobus. Celá trieda sa nám smiala a tlieskali nám, dve Slovenky vo veľkom svete. Musím uznať autobusy to boli parádne, nové a dvojposchodové, veď tam tá doprava aj toľko stála.
zdroj: autorka
Na Slovensku je jedlo rituál, v Anglicku povinnosť
Keď ráno vstanem, teším sa na raňajky. Prídem do školy a dúfam, že obed bude jedlý. Prídem domov, čas na nejakú tú sladkosť a kávu. A nakoniec najlepšie jedlo dňa, doma uvarená večera. Neviem, či to máte takto aj vy, ale ja sa často stretávam s tým, že mnohým ľuďom vadí, už keď majú jesť to isté na obed i na večeru. Raňajkujem vždy niečo iné. Myslím si, že mnohí z nás neraňajkujú vôbec a tí čo áno, jedia všetko možné. V Anglicku jedli všetci buď toastový chlieb s džemom alebo cereálie s mliekom. Ja mlieko nemám rada a kedže som v Anglicku jedla každý deň toast s džemom, už nejem ani toasty.
zdroj: autorka
Bývali sme v hosťovskej rodine, ktorá mala vo zvyku jesť vždy na večeru polievku z konzervy so špeciálnou plackou. Nám varili normálne jedlo, pretože naša hosťovská mama bola kuchárka a bavilo ju to, ostatní však jedli polievku z konzervy. Nešlo o to, že by nemohli jesť normálne jedlo ako my, jednoducho nechceli. Poprosili sme našu hosťovskú rodinu, aby nám do školy na obed robili šalát, pretože jesť toasty na raňajky bolo v pohode, lenže aj na obed, to by bolo priveľa pečiva. Ja mám pečivo rada, ale také to naše typické, toastový chlieb mi príde príliš umelý. V obchodoch boli regály plné polotovarov. U nás sa na jedlo tešíme, u nich ide skôr o to, že jesť jednoducho musia. „Fish and chips“ ani koláč, ktorý vyzeral ako mleté mäso so zemiakovou kašou na vrchu, na mňa veľký gurmánsky dojem nespravili. Naše tradičné slovenské jedlá, sú naše tradičné slovenské jedlá.
zdroj: autorka
UF, to počasie
Pre mňa zima znamená sneh. Jar kvitnúce lúky. Jeseň búrky a dažde. Leto veľa tepla a slnka. V Anglicku však bolo moje leto plné dažďa, s tým som rátala. Avšak u nás zväčša, keď je ráno zamračené, je chladnejšie a daždivejšie, ak svieti slniečko, je teplo. Tam sa počasie menilo z hodiny na hodinu, z minúty na minútu. Bolo absolútne nepredvídateľné. Priemerne bolo 23 stupňov Celzia, čo je celkom príjemné. Po návrate domov, kde bolo 30 stupňov Celzia som zažila celkom veľký teplotný šok.
Zobraziť celú galériu (6)zdroj: autorka
Celkovo však tento výlet hodnotím pozitívne. Londýn je krásny, ľudia sú tam milí, zlepšila som si Angličtinu a naučila som sa byť trošku viac samostatnejšia. Videla som rôzne pamiatky a spoznala som ľudí z rôznych krajín a rôznych kultúr. Určite takýto výlet odporúčam! Mala som vynikajúcu hosťovskú rodinu.
