Tentokrát to nebude článok z typického súdku zamilovanosti a pod. Rozmýšľam už totiž dlhšie, že by som sa o tejto problematike, alebo ako to nazvať, ktorá ma ťaží, podelila s kúskom populácie.

Jedna vec, ktorá ma neustále štve, je negativizmus všade, kde sa pozriem, či kde som. Doma, vonku, na návšteve, v práci. Nič sa nedá a všetko je nemožné. A ďalšia vec, ktorú som postrehla, tento národ nevie zdraviť! Ľudia si neveria, ženy sa ženú za diétami, lebo keď má náhodou niečoho kúsok viac, čaká ju sto pohľadov, pri ktorých by sa najradšej otočila a vrátila naspäť medzi štyri steny.

Začneme typicky začínajúcim ránom. Len čo vstanem, doma vládne nálada, od ktorej má človek chuť utekať tisícky kilometrov. A viete prečo? Radi u mňa zapínajú rádio, v ktorom sa často hovorí o neviem akých katastrofách a o tom, aké je vonku hrozné počasie. Kto, kde, koho zavraždil. Takže príjem negativizmu iba z rádia. Vyjdem z domu, nastúpim do autobusu, každý ťa hejtuje pohľadom už len preto, lebo máš inú kabelku a iné sako, ktoré by sa im páčilo. Nenávidím, keď na teba čumí niekto dokedy nevystúpiš. To akože nikdy nevideli ženu? Joj a zabudla som, že za to, že si mladá, si k tebe v práci každý dovoľuje. Nikoho nezaujíma, že sa ideš pretrhnúť od toho, že nestíhaš, proste ich doma odmietol muž/žena alebo sa im po ceste hocičo stalo, tak ty si teraz presne ten človek, na ktorom sa budú voziť ako na káčerovi na mince.

Možno si hovoríš, že aj z mojich slov ide negatívnosť. A máš pravdu, ale negatívum na negatíva okolo mňa. Čo keby sme ráno vstali a namiesto komerčných blbostí, ktoré nám chcú vymývať mozgy, by sme si zapli obľúbené pesničky alebo si spravili fajn raňajky v dobrej nálade s blízkymi, keď máme čas? Lebo síce sa ti to zdá ako bullshit, ale neskutočne nás tieto veci ovplyvňujú. Namiesto televízie – prechádzka, namiesto chatu – stretnutie. Vidíš rozdieľ?  Čo keby sme konečne prestali ľudí posudzovať podľa toho, čo majú oblečené, ale pozreli sa radšej na seba, rozmýšlali o svojom rozvoji a hodnotili podľa vnútrajška? Čo keby sme tomu, ktorý je v práci, deň spríjemnili tým, že sa na neho usmejeme? Veď ten úsmev dostaneme späť.

Podľa teba je normálne, že je to v takomto kolobehu? Tak podľa mňa nie. A určite nás je viac. A odpovede typu: „Ale mám kopu starostí a dnešný svet je proste taký.“ To neprijímam ako ospravedlnenie. Ja viem, že v dnešnej dobe je okolo nás veľa zdrojov, ktoré hovoria, aká máme byť osobnosť, čo máme robiť a nerobiť, a každá si v niečom protirečí. A ver mi, aj ja mám kopec starostí, bolestí a čohokoľvek, ale pekný postoj si stále dokážem zachovať. Pozitívnosť ma skôr drží nad vodou, ako by ma mala potopiť. A dnešný svet taký je? Na to mám len odpoveď, že ten svet, je taký, pretože my sme ho tak vytvorili. Keby sme sa kúsok každý zmenil, svet bude iný.

photos: thoughcatalog.com