Opäť tie sviatky. Kto by to bol čakal, že sa vrátia tak rýchlo? No asi nikto. Všetci sme v zhone, ktorý nás privádza do takého šialenstva, že zabúdame na to najdôležitejšie. Potešenie a lásku.
Celý rok sa kamsi náhlime, stále niečo riešime. Študenti študujú, dospelí pracujú, aby mohli splácať hypotéku, všetci sa naháňajú, a vlastne ani nevedia kam a prečo. Potom príde jedno nešťastie, televízne noviny hlásia samú negativitu a ty ani nevieš, ako sa máš tým sviatkom tešiť. Lebo veď zasa zažívaš zhon v obchodoch, hádku pri varení kapustnice, pálenie záhy, a mínus na svojom konte.
Ale kam sa doprdele v tomto svete podelo čaro Vianoc?
Nie je vlastne úplne jedno, koľko ten darček stojí? Povedzte si úprimne, či chceš tú Gucci šatku alebo objatie od niekoho, koho miluješ. Neviem, kam sa to všetko podelo, či je to dospelosťou alebo je to každým rokom horšie. No keď som bola malá, Vianoce trvali navždy, tešila som sa rybe, šalátu, z ktorého som vypľúvala hrášok a podávala ho Ťapke pod stolom. Sledovala som Popolušku, a po hodine som odpadla do spánku a čarovne som sa, akýmsi zázrakom, prebrala v mojej posteli. Po zjedení rezňa a hodinovom revaní, že ja chcem tie isté šaty čo včera, s fľakom od kapustnice a nie iné, sme išli k babke.
Opäť som jedla šalát, z ktorého som zasa podávala hrášok pod stolom dedkovej Zorke. No a potom pod stromčekom, som si našla obrovský ružový balík s obrovskou ružovou mašľou. Bola to detská kuchynka a netuším ako sa dostala domov, pretože som sa opäť i na tretí deň zobudila v mojej vlastnej posteli, a tá kuchynka bola v mojej izbičke. Nečakala som nič obrovské, nezamýšľala som sa nad tým, aký darček koho poteší, pretože som každému nakreslila v škôlke kapra a vianočný stromček. No jednoducho, bolo to magické, lebo som verila, že darčeky nosí ozaj bradatý ujo s veľkým bruchom (tým nemyslím môjho tatka).
A tak by som chcela len povedať, že nezáleží na tom, koľko darčekov dostaneme, koľko medovníkov upečieme a či máme krajší stromček než sused. Nemusíme sa ani prehnane milovať s blízkymi, keď to nerobíme celý rok. Stačí byť šťastným a spomaliť. A ak máte v rodine deti, nekaz im radosť tým, že im povieš pravdu o tom, že darčeky dávajú rodičia. Urob im rozprávkové, čo najkrajšie Vianoce. Lebo potešiť deti, je to najlepšie, čo cez Vianoce môžeš urobiť. Krásne sviatky. Hlavne, plné lásky.
