-„Tá dnešná doba.“ Výhovorky s odkazom práve na ňu počúvame z každej strany. Veľa vecí sa určite zmenilo, od času, kedy Patrik Swayze bol najväčším idolom našich drahých mamičiek a v škole sa cvičila spartakiáda. Zmenil sa štýl obliekania, zmenila sa hudba, ktorú počúvame. Štýl tanca, akým sa natriasame, zmenili sme makeup, ktorý používame. Trvalá na vlasoch upadla do zabudnutia a klasické slovenské jedlá nahradili „raw“, „vegan“ a „bio“ potraviny. Nepochybne, dnešný svet je iný. Nehovoriac o sociálnych sieťach, ktoré niektorých spájajú a iných rozdeľujú.
No zmenil sa aj spôsob, akým cítime? Zmenila sa podstata emócii, zmenil sa prístup k ľudom? Zmenil sa význam slova láska?
Otvorené vzťahy, priateľstvá s výhodami či jednoduchá ignorácia dnes nie je ničím výnimočným. Keby sme sa s našimi starkými rozprávali o našich úžasných vzťahoch, asi by ani nerozumeli ich podstate. Strácame zodpovednosť za svoje skutky. Myslíme si, že môžeme všetko, ale nemusíme nič. Svet nám ponúka milión možností, a my si to uvedomujeme. V mori je predsa veľa rýb, načo chytiť jednu, keď môžeme mať viacero. Naraz. Skrývame svoje pocity a považujeme to za silu. To, že nám nikto nemôže ublížiť je obdivuhodné. Sme tvrdší, smelší, drzejší, voľnejší, nespútanejší… Nepochybne nás dnešná doba plná možností tvaruje určitým smerom. Ale je to smer, ktorým chceme kráčať?
To, že máme viacero možností ešte neznamená, žeby sme mali stratiť charakter. Ten bude cenený a obdivuhodný v každej dobe. To, že máme prístup k informáciám na internete ešte neznamená, žeby sme mali prestať čítať knihy. To, že si vieme pozrieť, čo niekto robí, neznamená, že sa máme prestať zaujímať ako sa cíti. A ani to, že máme možnosť byť v kontakte nonstop ešte neznamená, že sa máme prestať stretávať v reálnom živote.
Skúsme vyťažiť maximum z vecí, ktoré nám súčasná doba prináša, no nezabúdajme byť stále ľudskí.
Vo svete plnom techniky, nech nechýba srdce.
