Sociálne siete a hejty: Čo to hovorí o autorovi a ako to zvládnuť?

Sociálne siete sú zahltené hejtom, ktorý sa stal bežnou súčasťou online komunikácie. Žiaľ, jeho intenzita neustále rastie. Podľa prieskumu agentúry MN Force z apríla 2023 až 68 % Slovákov vníma nárast nenávistných prejavov na týchto platformách. Napriek tomu väčšina používateľov na kritiku nereaguje. 42 % si ho všimne, ale nijako nezasiahne.

Sociálne siete čelia kritike za nedostatočné opatrenia proti šíreniu nenávistných komentárov. Odborníci uvádzajú, že len 6 % ľudí si myslí, že platformy zvládajú tento problém adekvátne. Napriek tomu, že mladí ľudia opúšťajú Facebook v prospech iných sietí, hejt zostáva rozšíreným fenoménom naprieč všetkými platformami.

Zaujímavým zistením prieskumu je, že 40 % respondentov si po stretnutí s nenávistným komentárom prečíta celú diskusiu, aby si vytvorili vlastný názor. To poukazuje na dôležitosť reakcií firiem a jednotlivcov na hejt. Profesionálne a vecné odpovede môžu ovplyvniť vnímanie značky.

Nie je novinkou, že sociálne siete vo veľkom ovplyvňujú masy ľudí. Dokonca dokážu zasiahnuť aj do tvojho partnerského vzťahu, o čom sa dozvieš viac po kliknutí SEM. Preto by si sa mala naučiť používať sociálne siete s rozumom. Expertka nám v exkluzívnom rozhovore prezradila návod.

Odborníci, vrátane psychologičky Mgr. Kataríny Podobovej, teda na hejt odporúčajú reagovať s chladnou hlavou a zachovať konzistentný komunikačný štýl.

Prečo ľudia píšu nenávistné komentáre na sociálne siete?

Žijeme v dobe, kedy sa ľudia neboja vyjadriť svoj názor na internete. Druhým sú schopní doslova nadávať, ponižovať ich, vyhrážať sa im a urážať. Väčšinou sa takéto hejty objavujú pod článkami, ktoré na sociálnych sieťach zverejňujú médiá a znášať ich musia aj verejne známe osobnosti. Prečo to však jednotliví jedinci majú potrebu robiť?

„Písanie nenávistných komentárov je komplexný fenomén, ktorý môže mať rôzne príčiny. Medzi najčastejšie patrí ventilovanie frustrácie, hnevu či iných emócií v bezpečí anonymity internetu a svojho domova. Práve pocit anonymity a beztrestnosti podporuje niektorých ľudí správať sa na internete spôsobom, ktorý by si v reálnom živote nedovolili,“ opisuje psychologička. Dodáva, že hejtovanie môže prinášať pocit kontroly alebo moci.

zdroj: Freepik/rawpixel.com

„Ďalším dôvodom môže byť práve nuda, potreba pozornosti či potreba sociálnej interakcie. Niektorí ľudia, ktorí píšu hejty, môžu trpieť hlbšími ťažkosťami, ako je napríklad nízke sebavedomie, pocit menejcennosti, narcistické tendencie alebo traumy. Istú rolu môže tiež hrať sociálne porovnávanie, závisť alebo skupinová dynamika niektorých komunít, kde je hejtovanie akceptované či podporované,“ dodáva.

Na internete sa často zdôrazňujú extrémne názory a konflikty. To môže podporovať hejt ako normálny spôsob vyjadrovania. Algoritmy sociálnych sietí navyše takéto obsahy zviditeľňujú, čím podporujú konflikty.