Fitnesska Tatiana Žideková : „Ten pocit, keď prekonám svoje pôvodné hranice, je pre mňa zakaždým pocit víťazstva nad sebou.“
Dating
Dnes ti prinášame rozhovor s instagramerkou a fitness babou Tatianou Židekovou. Ak sa chceš dozvedieť, ako sa dostala k športovaniu, jej názor na relaxačné cvičenia a relax ako taký, plus tipy na to, ako získať motiváciu do cvičenia, určite potiahni nižšie a prečítaj si tento zaujímavý rozhovor.
Zobraziť celú galériu (5)Čo ťa priviedlo k cvičeniu? Bola si aktívna od malička alebo sa to v tebe zlomilo až neskôr?
K športu som bola vedená už od môjho útleho detstva. Narodila som sa ako 4 dieťa v rodine po 3 bratoch. Dvaja najstarší bratia (keď som sa narodila už mali 13 a 12 rokov) v tom čase už závodne športovali – v zime lyžovali a v lete robili windsurfing pod dohľadom otca, ktorý ako aktívny športovec bol aj ich prvým trénerom. Keďže na ich tréningy i preteky po Slovensku sme často chodili všetci spolu, šport bol prirodzenou súčasťou môjho života už od narodenia.
V 3 rokoch chceli moji rodičia, aby som po bratoch ako jediná dcéra robila niečo dievčenské. A tak som začala s babkou pravidelne chodiť na balet. Ten, ktorý mi vybrali by som však nazvala skôr taká detská gymnastika. Tú so mnou však v oveľa vyššej miere náročnosti realizovali starší bratia, ktorí ma už ako batoľa pravidelne dvíhali na rukách nad hlavu, čím ma naučili udržať rovnováhu a stabilitu. Pamätám si, ako ma neskôr zase učili chodiť po rukách, skákať do bazéna šípky a iné veci. Dnes to vnímam tak, že oni ma vlastne naučili nebáť sa, dôverovať v športe sebe aj druhým, opakovať neustále to, čo mi nešlo a tým prekonávať svoje vlastné limity. To mi určite dodnes pomáha vo všetkých mojich športoch. Myslím si, že nemôže byť nič lepšie, ako keď sa dieťa naučí bez strachu sa hýbať už od malička, tešiť sa z pokrokov a z poznania, že dosiahol to, že už nemá problém urobiť tie „krkolomne kúsky“.
Ako ťa ovplyvnili rodičia v športovaní?
Rodičia ma do ničoho nenútili, umožnili mi vyskúšať si všetko, čo som si vybrala. A tak som sa ako malá školáčka rozhodla chodiť do jazdeckého klubu. Mojim hlavným dôvodom bolo, že som mala rada zvieratká a tam som sa mohla (zároveň to bola moja povinnosť člena klubu) starať o koníky, psov a mačičky, ktoré sa tam nachádzali. Po koníkoch som sa rozhodla pre tenis, pretože ho radi hrali moji bratia, ktorí v mladosti tiež absolvovali tréningy tohto športu. O kvalitu môjho trénera sa postarala mamina. Po úvodných testoch ma prijal do svojho tímu. Tenis ma veľmi bavil. Po čase tréner stupňoval tlak na mňa a na moje výkony a tým sa stupňovala aj intenzitu jeho hlasu … a ja ako malé dieťa som nevedela pochopiť, prečo ujo tréner na mňa toľko kričí. A tak som sa z tréningov prestala tešiť a keď som z nich začala odchádzať aj s plačom, rozhodla sa moja mama ukončiť túto moju športovú etapu.
Prišla však ďalšia etapa na mojej športovej ceste. Pri prechode na druhý stupeň ZŠ som sa na základe výberu „kvalifikovala“ do športovej triedy, ktorá bola na mojej škole so zameraním na volejbal. V tomto športe som to napriek tomu, že nie som a ani som nikdy vzhľadom k svojmu veku nebola vysoká, ťahala až do 17 rokov – na poste libero. Po ukončení strednej školy mi šport, ako pravidelná súčasť môjho života chýbal a tak nastala éra môjho „života vo fitku“.
Ktoré cvičenie máš najradšej? Z tvojho Instagramu je vidieť, že preferuješ skôr cvičenia dynamického charakteru, nás by zaujímalo či si skúšala aj niečo pokojnejšie napríklad pilates alebo jogu?
Neviem, či by som dokázala povedať, že nejaký šport úplne preferujem. To, čo môžem povedať, že ak by to bolo možné, tak by som od rána do večera športovala. Šport sa stal pre mňa určitou závislosťou a preto môj týždenný harmonogram tréningov je tak nabitý, že si začínam uvedomovať, že niekedy nemám dostatok času na regeneráciu. Na jednej strane mam veľmi rada silové tréningy, lebo tam môžem vidieť, ako sa mi posúvajú tieto moje hranice. Na druhej strane som si veľmi obľúbila aj taký šport, akým je joga, kde sa zasa môžem vracať k tým často krkolomný „kúskom“ práce zo svojím telom, ku ktorým som bola vedená práve na tej gymnastike v detstve. Ja proste milujem šport ako taký. Rada sa hýbem a hlavne strašne rada prekonávam samú seba. Nemám rada pocit, že mi niečo nejde.
Zobraziť celú galériu (5)Aký je teda tvoj názor na pokojné cvičenia? Dá sa podľa teba dosiahnuť vyšportovanú postavu aj pomocou pilatesu alebo jógy?
Na roku 2018 som si dala záväzok, že do môjho týždenného harmonogramu zapracujem aj jogu a plávanie, lebo sú to super kompenzačné športy k tým mojim silovým. Určite si myslím, že človek dokáže byť krásne vyšportovaný z pokojných cvičení. Veď keď sa pozriete na tie jogínky, aké majú krásne postavy, z čoho to asi majú? Joga dokáže urobiť krásnu postavu, dokáže krásne natiahnuť svaly, a práve takáto postava je pre mňa žensky krásna. Takže verím, že na konci roku 2018 sa aj ja pozriem do zrkadla a poviem si, že wow, prečo som sa do tej jogy nepustila skôr.
Na tvojom Instagrame ťa sleduje veľmi veľa ľudí a dokonca ťa začali oslovovať aj rôzne značky. Kto bol Tatiana pred týmto všetkým?
Pred tým všetkým? Úplne obyčajná baba, tak ako aj teraz 🙂 Pracovala som ako MNG v jednom odevnom reťazci. A popri tom som robila to, čo ma baví a čo robím aj teraz. Myslím si, že ma Instagram v ničom nezmenil, iba u niektorých ľudí zviditeľnil. A pomohol mi trošku viac komunikovať s ľuďmi.
Zobraziť celú galériu (5)Instagram máš stále ako koníček alebo to prerástlo do full job-u?
Donedávna som svoj Instagram budovala ako svoje hobby a popri tom som pracovala. Nakoľko však časovo zosúladiť prácu v spoločnosti so striktne stanoveným pracovným časom nielen poobede, ale aj cez víkendy s prácou na budovaní IG, s mojimi športovými záľubami, ale aj súkromným životom už bolo ťažké, rozhodla som urobiť výraznú zmenu v svojom živote a začať podnikať. Tým som dosiahla väčšiu časovú flexibilitu a väčší potenciál na skĺbenie mojich koníčkov a mojej novej práce. Pribudli mi však aj povinnosti súčasnosti, učím sa vyhľadávať príležitosti, vymýšľať a realizovať malé projekty a zároveň riešiť nové povinnosti vyplývajúce zo súkromného podnikania.
Si zo Žiliny, ale často cestuješ do Bratislavy kvôli práci. Pohrávala si sa s myšlienkou, že by si sa presťahovala na stálo do hlavného mesta?
Niekedy mi to prebehne hlavou, že z pracovného hľadiska ma v Žiline už v podstate nič nedrží a predsa len v Bratislave by sa mi ľahšie pracovalo, pretože väčšina obchodných partnerov ma sídlo v Bratislave a tam by som dokázala riešiť veci flexibilnejšie a možno aj pracovných ponúk by bolo viac. Ale hneď potom si uvedomím, že všetkých blízkych mám tu v Žiline a vôbec neviem, či by som dokázala len tak odísť do neznáma, teda niekde, kde nemám rodinu, kamarátov, a celkovo také zázemie a podporu ako mám tu doma – v Žiline.
Existuje nejaká konkrétna značka, s ktorou túžiš urobiť kolaboráciu?
Ako sa to hovorí? Keď si niečo želáš, nemala by si to povedať nahlas a ono sa to potom splní. Aj ja samozrejme mam svoje tajne konkrétne túžby v oblasti spolupráce, ale tie si zatiaľ nechám pre seba. To čo je ale dôležitejšie ako sny a túžby je, že som vďačná za každú spoluprácu, pri ktorej som mohla a v budúcnosti budem môcť zosúladiť vzájomné potreby a možnosti viacerých strán tak, že na konci každá zainteresovaná strana získa presvedčenia, že spolupráca mala zmysel preto, že priniesla každej strane dostatočný úžitok.
Zobraziť celú galériu (5)Väčšina z nás potrebuje nejakú kamarátku, čo sa týka podpory v cvičení. Máš aj ty niekoho, kto ti pomáha v motivácií?
Ja osobne pri cvičení potrebujem mať vždy nad sebou autoritu. Niekoho, komu dôverujem a koho rešpektujem preto, že sa do daného športu a vie ma správne usmerniť. Takže pri cvičení nepreferujem kamošky, ale trénerov. Na každý šport, ktorý robím sa vždy snažím zohnať si takého osobného trénera, ktorý po odbornej stránke na mňa dohliada, ale zároveň ma dokáže namotivovať až „vyhecovať“ k najlepším výkonom, mnohokrát až na hranici mojich síl. Takéto tréningy sú často ťažké, ale ten pocit, keď prekonám svoje pôvodné hranice, je pre mňa zakaždým pocit víťazstva nad sebou. Samozrejme, aj s kamoškami chodím cvičiť, ale to väčšinou iba keď si dávam kardio. A v neposlednom rade chodím občas cvičiť aj s maminou, aby som ju inšpirovala k návratu k pravidelnému športu. Vraciam jej to, že v detstve k športu viedla ona mňa, teraz ju k zdravšiemu športovaniu (joga, ) vediem ja, keďže je už na dôchodku a má viacej času.
Máš stanovenú konkrétnu diétu alebo aj niekedy zhrešíš?
Striktnú diétu, pri ktorej by som si napríklad vážila potraviny alebo presne počítala denne kalórie som nikdy nemala a pravdepodobne ani mať nebudem, keďže šport nerobím závodne a zároveň sa nedokážem takto psychicky týrať. Mojou filozofiou pri stravovaní je, že je dôležité, keď človek vie, čo je pre jeho telo dobre a čo nie a koľko toho mu pre jeho život stačí a tým sa riadim. Jem tak, že konzumujem veci, ktoré mi chutia a zároveň viem, že sú pre môj organizmus prospešné. A áno, mám aj ja obdobia, kedy si k tým zdravým jedlám dám aj niečo nezdravé. Nebojím sa priznať, že dosť často nedokážem odolať aj sladkostiam (nie však v prehnanom množstve). A netrpím pri tom výčitkami, pretože si myslím, že mam dosť pohybu na to, aby sa moje telo dokázalo vysporiadať aj s nejakým koláčikom naviac.
Nakoniec nám, prosím, prezraď tvoje obľúbené miesta. Kam najradšej chodíš na zdravé jedlo?
Keď chcem jesť zdravo, nechodím do reštaurácii. Veľmi rada varím, takže to dobre zdravé jedlo si najradšej pripravujem sama doma.
Zobraziť celú galériu (5)Ďakujem za rozhovor
