Niekto to odsudzuje, iný to možno vyhľadáva. Možno preto, že má kopec práce a nemôže sa dovoliť viazať. Alebo proste neverí na lásku, no stále existujú potreby, ktoré musíme ukojiť. Táto erotická poviedka ti možno ukáže, čo sa v dnešnom svete hodí a čo asi radšej nie.
Erotická poviedka na dnes
Zaneprázdnená žena nemá čas na randenie
Vždy som to odsudzovala. Keď mi niekto povedal, že si užil s niekým len na jednu noc, nemohla som tomu uveriť. Nevedela som pochopiť, ako to mohol urobiť. Akú vášeň to prináša? Je to nechutné, nemorálne a nesprávne.
Alebo kamarátstvo s výhodami. Už len to pomenovanie ma donútilo mať nepríjemný pocit v krku. Bolo mi z toho na vracanie. Teda, aspoň som si to myslela.
Ani som na to nikdy nemala čas. Udržiavať s niekým vzťah len preto, aby sme ukojili vzájomnú túžbu. Je to super, mať takúto istotu, no proste som vždy bola v takom kolotoči, že som sa musela randenia a milovania vzdať.
Naposledy som mala vzťah a aj intímny pomer ešte na strednej škole. Pravdou je, že v tejto oblasti nie som ani nejaká skúsená. Dnes mám 27 rokov a riadim úspešnú medzinárodnú firmu, ktorú som zdedila po otcovi a od strednej som v sexe abstinovala.
Nehovorím, že tam neboli nejaké pokusy o vzťah, no nevyšlo to kvôli mojej zaneprázdnenosti. Pracujem 24 hodín denne, čo väčšine mužom nevyhovovalo. A keď nemám vzťah, dá sa povedať, že vo svojej kancelárii trávim väčšinu času.
Niekedy dokonca precitnem uprostred študovania rôznych papierov o tretej v noci. Podobne sa to zomlelo aj teraz, len s príjemným happy endom.
Čo to spadlo?
Prechádzala som si mesačné hospodárske výsledky. Bolo toho tak veľa, že som myslela, že sa už domov ani nedostanem. Precitla som v momente, keď čosi buchlo vo vedľajšej miestnosti. Srdce mi vyskočilo až kamsi do krku.
Prehltla som guču, ktorá sa mi usídlila v krku. Pomaly, opatrne som sa odsunula od stola a postavila som sa. Srdce mi neuveriteľne bilo, no potichu som sa vybrala k dverám. Pritlačila som k nim ucho, či niečo nezačujem z chodby.
Keďže sa už odtiaľ neozýval žiaden zvuk, trochu som sa upokojila. Povedala som si, že asi iba čosi spadlo. A tak som pomaly otvorila dvere. Tak, aby mi topánky neklopkali po podlahe, pridržiavajúc sa steny, som kráčala k miestu, odkiaľ sa ozval ten rachot.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
