Spo­mí­naš na našu pie­seň? Tú na ktorú sme tan­co­vali v daždi… ?

Spo­mí­naš si ešte na naše bláz­nivé vý­lety, či ro­man­tické opí­ja­nie sa vo dvo­j­ici?

Och, boli sme tak mladí, bez váž­nych prob­lé­mov, plní ži­vota, nad­še­nia a ne­skrot­nosti. Tak mladí na to, čo všetko naša láska skrý­vala a po­nú­kala… Kon­čili sme školu a s no­vou lás­kou v srdci, sme ne­bo­jácne išli vpred nášmu spo­loč­nému osudu. Mys­leli si, že pre­ko­náme diaľku, ne­praj­nosť bý­va­lých pria­te­ľov a pria­te­liek a kom­pli­ko­va­nosť na­šich po­váh. Z ne­naz­dajky sme spo­jili do­kopy naše svety, pria­te­ľov, ži­voty. Každý ve­čer, po správe na dobrú noc, som sa smiala na na­šej láske ako z filmu…

screen-shot-2016-11-02-at-7-47-25-pm

pin­te­rest.com

BUM!!!

Po­zreli sa do očí, po­dali si ruky na zo­zná­me­nie a bolo. Po­ku­ko­vali po sebe celú noc, išiel spať k nej, ale nie s ňou, lebo on mal pria­teľku a ona ne­ničí vzťahy. Všetko zrazu na­bralo rýchly spád a tak ako deň sa mení s no­cou, sta­tus ne­za­da­nej sa zme­nil na za­danú. Ne­ve­deli od seba od­tr­hnúť po­hlaď, ruky mali pre­ple­tené ešte aj pri obede.  Sna­žili  sa je­den dru­hému skráš­ľo­vať kaž­do­denný ži­vot. Po­má­hať s ra­dos­ťami aj sta­ros­ťami. Pred­sta­vo­vali si už po týždni ďa­lekú spo­ločnú  bu­dúc­nosť .

Áno tak krásny bol za­čia­tok na­šej lásky. Ro­sa­munde Pil­cher by sa mohla scho­vať.  Po­stupne sme však mu­seli nás dvoch vy­sta­vo­vať veľ­kým skúš­kam, v kto­rých sme nie vždy ob­stáli úspešne. Pane Bože a tak sme sa obaja sna­žili!

photo-1463362603537-22059ee1ac77

thought­ca­ta­log.com

Chceli mať do­spelý vzťah, bez klam­stiev, bo­lesti a pod­vo­dov. Za­budli sme však, že sme boli len deti. Deti, ktoré do­stali na ple­cia tak veľa a to našu lásku. Prí­liš rýchlo sme chceli do­spieť, aby sme lásku nás dvoch ne­zni­čili. Vr­hali sme sa do prie­pasti na kto­rej dne bol ko­niec. Čím hl­b­šie sme pa­dali, tým viac sme me­nili naše po­vahy a vzá­jomne sa ni­čili. Obaja sme vnútri cí­tili ako nám  v tom čase osud ne­praje, ale sakra, tak sme sa sna­žili!

Na­po­kon sme pod­ľahli tej zvrá­te­nej dobe, v kto­rej mať vzťah bez prob­lé­mov a vô­bec mať vzťah, bolo skôr pre­káž­kou ako vý­ho­dou.

Stra­tili sme svoju je­di­neč­nosť. Spadli k tým „oby­čaj­ným “ vzťa­hom, ktoré za­ho­dili „rú­žové oku­liare“ už po pr­vom me­siaci vzťahu.  Po­no­rili sa do al­ko­holu, zvá­dza­nia iných, vý­či­tiek, há­dok a scén, za ktoré by bol ne­je­den os­kar.  Ob­vi­ňo­vali je­den dru­hého a popri tom sami mali po­pol na hlave. Ute­kala som od teba, ale zá­ro­veň som chcela byť s te­bou.  Ne­ve­dela som bez teba spať v na­šej po­steli, ale keď si tam bol za­bí­jala ma tvoja prí­tom­nosť.

Ve­dela som, čo všetko predo mnou skrý­vaš. Bo­lelo to viac ako mi­lión ka­mien­kov v to­pánke a ver, že už je­den je ukrutná bo­lesť.

28428290254_4efb5d0e5a_k

thought­ca­ta­log.com

Ne­do­ká­zali sme ani po roz­chode za­buc­hnúť za se­bou dvere. Vždy, keď bolo naj­hor­šie vra­cali sa k tomu dru­hému, lebo iba ten ve­del ako nás dať do­kopy. Iba on mal to ča­ro­vné bez­pečné ná­ru­čie. Ru­ino­vali sme ži­voty iným, pre­tože vy­spo­ria­dať sa s tým bolo ne­možné.

A te­raz tu se­dím s úsme­vom, keď  mi You­Tube pre­pol našu pes­ničku. Ach, drahý môj bý­valý pria­teľ…Ver mi či nie, aj po ta­kom čase si v nie­kto­rých mo­men­toch na teba spo­me­niem. Áno, nie­kde v kú­tiku duše, kde som stále tým diev­ča­ťom, mám na nás ťažké srdce, ale inak… Inak už sa na nás ne­hne­vám. Nie­kedy som mala chuť TI vy­kri­čať „ÁNO ty za to mô­žeš!! “ ale nie, ne­mô­žeš. Boli sme v tom spolu.

A preto tu te­raz se­dím s úsme­vom, keď po­ču­jem našu pie­seň a ďa­ku­jem Ti dráhy môj bý­valý pria­teľ. Ďa­ku­jem že si mi uká­zal, aká chcem a nech­cem byť. Vďaka nám dvom v mi­nu­losti, si vá­žim čo mám te­raz v prí­tom­nosti. Aj keď ten malý kú­sok duše diev­čaťa ťa bude mi­lo­vať na­ďa­lej, vďaka tebe viem, že dnes mám pri sebe toho pre mňa do­ko­na­lého. Nech už osud za­mieša karty ako chce. 🙂

Komentáre