Poznáš to.. Denne sú okolo teba veci, ľudia, okolnosti, ktoré obdivuješ a aj tie, pri ktorých sa ti na pár minút pozastaví mozog a snažíš sa ich prehliadať.

Ľudia uponáhľaní, nahnevaní, stratení, zničení… Každý by mal odpoveď, keby som sa spýtala prečo. Aká je tá doba ťažká, zlý šéf, nevládzeš, máš toho príliš veľa… Wake up please!

Veľmi si želám, aby existovala značka STOP. Tak ako na cestách, tak aj v životoch ľudí. Veľa ľudí ju neakceptuje, rozčuľuje ich a k tomu je tak podstatná. Zastav sa. Áno, nedá sa, lebo nebudeš mať z čoho zaplatiť účty. A čo ak ich budeš mať zaplatené a nestihneš si všimnúť ako tvoj otec starne, tvoje deti rýchlo rastú a ty si uvedomíš, že nevieš kedy si sa naposledy usmiala a bola skutočne vnútorne šťastná.

tumblr.com

Prečo si v práci, ktorá ťa nebaví a vo vzťahu, ktorý ti viac nič nedáva, ale čím ďalej tým viac berie? Strach, neistota, potreba peňazí. Viem. Ale aspoň sa pokús otvoriť si nové dvere. Je smutné vidieť, koľko ľudí ich zatvára vo svojej hlave skôr, ako čo i len skúsi ich vidieť otvorené. Veď je to tak jednoduché. Skúsiť si otvoriť nové dvere k lepšiemu životu, k lepším dňom. Otvoriť si-sama sebe, skúsiť-nie ísť cez mŕtvoly, len sa pokúsiť… Sebe samej, nie niekomu cudziemu.

Otázka „ako sa máš“ je najtrápnejšou a najneuvedomovanejšou otázkou poslednej doby. Odpoveď nezaujíma nikoho. Slová „prosím“, „prepáč“, „ďakujem“ sú preč. A ty chceš lepší svet, keď si tak ľahko opustila samú seba? Nájdi si čas na seba, maj sa rada, váž si seba samú. Uvedom si, kto si a maj nejakú hodnotu, nestrácaj ju tak ľahko a malicherne. Choď, plň si sny, ži pre niečo a pre seba, a až potom pre niekoho. Usmej sa, lebo úsmev je zadarmo a predsa stojí tak veľa ho vidieť často.

thoughtcatalog.com

Deti už nie tak detské, rozmaznané, neposlušné a bez hraníc… Nerobí to „tá doba“, robíme to my. Robíš to ty. Si sama sebou stále, za každých okolností a v každej situácii? Prečo by mali byť deti detské, keď všade dookola sa niekto na niečo hraje?

Koľké z vás vidia denne rodičov povedať dieťaťu „teraz nie“ a dať mu tablet alebo telefón, aby mali na chvíľu pokoj. Prečo nemajú byť deti rozmaznané, keď tak jednoducho dostanú všetko, čo chcú?

Vidíš aj ty každý deň niekoho kričať a hnevať sa. Prečo majú byť deti pokojné a poslušné, keď ľudia kričia tak, či onak? Aké hranice máš ty sama a aké hranice určujú rodičia svojim deťom, keď sa stále niekam ponáhľajú a na nič nemajú čas? Prečo chceme od detí, aby mali dobrý deň, keď my sa ani neusmejeme? Prečo má byť chlapec ten, ktorý bude milovať, nepodvádzať a žena tá, ktorá sa bude starať o teplo domova, keď tak málo vidíš vlastných rodičov v objatí a láske?

Zastav sa. Popremýšľaj. Buď vďačná, pokorná a plná snov, nad ktorými neplačeš, ale ktoré si budeš plniť. Ži a život si zaslúž. Neber energiu, tvor ju! 🙂