Vďač­nosť si zvy­čajne spo­jíš s úsme­vom, ra­dos­ťou, bez­sta­rost­nos­ťou. Vy­jad­ru­ješ ju osobe, ktorá ti ne­zištne po­mohla, ochotne po­ra­dila, alebo ťa  “iba“ tr­pez­livo vy­po­čula, či inak po­te­šila. Na­hlas po­ďa­ku­ješ  za po­zva­nie na kávu, kom­pli­ment, či dar­ček. V du­chu ďa­ku­ješ  za prí­tom­nosť mi­lo­va­nej osoby v tvo­jom ži­vote, či úspešné vy­rie­še­nie prob­le­ma­tic­kej si­tu­ácie.

Ja sa chcem ten­to­raz po­ďa­ko­vať tebe, možno to čí­taš,  za to že si mi ub­lí­žil alebo ub­lí­žila. Za to že máš po­trebu ma ne­us­tále oho­vá­rať, znep­rí­jem­ňo­vať mi ži­vot a pod­ko­pá­vať nohy.

Pý­taš sa prečo? Vy­svet­lím ti.

boss-fight-stock-photos-free-high-resolution-images-photography-women-woman-watching-waiting-768x512

Lebo vďaka tebe som sil­nej­šia. Ke­dysi som si mys­lela, že ma ne­zau­jíma, čo o mne ho­vorí nie­kto iný. Pravdu som mala len čias­točne. Keď som sa ocitla v den­no­den­nom kon­takte s te­bou a tvo­jim ne­fé­ro­vým sprá­va­ním, pri­zná­vam, na mo­ment ma to vy­viedlo z miery. Te­raz ma to už ne­roz­há­dže a je mi na­ozaj jedno,  čo si mys­líš. Ak mi to ne­do­ká­žeš po­ve­dať do očí, ne­za­obe­rám sa tým. Nie je to môj prob­lém, ale tvoj.  Rieš si ho sám.

Po­znám svoju hod­notu.  Uve­do­mila som si, že nemá zmy­sel trá­piť sa te­bou a tvo­jimi slo­vami. Tvoja ne­opod­stat­nená ne­ná­visť a zá­visť si ne­za­slú­žia moje slzy a skri­vený úsmev. Jed­no­du­cho mi za to ne­stoja. Vá­žim si to­tiž  sama seba. Už ma ne­zau­jíma, či sa pá­čim ľu­dom v miest­nosti, ale či sa tí ľu­dia pá­čia mne. Moje psy­chické po­hod­lie mi je pred­nej­šie.

Stocksy_txp3511c4a5qMg000_Small_585426

Som od­hod­laná na sebe pra­co­vať ešte viac.  Pre­tože som zis­tila a ne­zá­visle od seba mi mnoho ďal­ších ľudí po­tvr­dilo, že len člo­vek, ktorý nie je spo­kojný sám so se­bou a so svo­jim ži­vo­tom má po­trebu zha­dzo­vať toho dru­hého.  Ja mám svoj ži­vot rada a každú voľnú chvíľu chcem vy­užiť na svoj vlastný roz­voj a po­hyb vpred. Ne­mám čas rie­šiť ži­votné prí­behy iných ľudí, pre­tože si pí­šem vlastný prí­beh a chcem, aby bol čo najk­rajší. Ve­nu­jem sa rad­šej sebe a tomu, čo mi pri­náša ra­dosť.

Uka­zu­ješ mi, aká byť nech­cem.  Chcem sa usmie­vať,  uží­vať si a ra­do­vať sa. Nie byť za­tr­pk­nutá, za­kom­ple­xo­vaná a s  prí­zem­nou  po­tre­bou niečo si do­ka­zo­vať. Chcem ľu­ďom pri­ná­šať po­zi­tívnu ener­giu, nie bôľ. Tvoje sprá­va­nie je to­tiž  tvo­jou vi­zit­kou, nie mo­jou.
Čo si mys­líš, akú mienku má o tebe člo­vek, keď pred ním po­oho­vá­raš po­lo­vicu po­pu­lá­cie? Rad­šej sa po­zri do zrkadla a po­roz­mýš­ľaj, či sa ne­sprá­vaš ako v škôlke.

zdroj fo­to­gra­fií: Stocksy

Komentáre