,,Ty mi vôbec nerozumieš…“ Typická veta, typickej partnerskej, mileneckej a manželskej hádky. Niekedy ten pocit totižto máme, že nám nielen nerozumie partner, ale aj celý svet. Stávame sa v tej chvíli zatrpknutými a uzatvorenými osobami. Nechápeme ako nám nedokáže rozumieť. Predsa my mu rozumieme vo všetkom. Snažíme sa chápať každý jeho bôl, každú zlú náladu a jeho veľký/malý mužský svet. A, keď tápame, aspoň nekomentujeme. Musíme si však pripustiť, že niekedy tomu svojmu ženskému svetu nerozumieme ani my ženy. Krivka nálady sa v niektoré dni ani nedá zrovnať. Samé nevieme čo chceme, nielen raz. A máme potrebu to niekomu vyčítať, pretože jednoducho nevieme…
zdroj: unsplash.com
A tým prvým na koho to zhodíme je samozrejme človek, po našom boku. Lenže si neuvedomujeme pri tom všetko zhone a povinnostiach, že mu tú šancu porozumieť nám a nášmu malému komplikovanému svetu vôbec nedávame.
Daj mu šancu porozumieť ti. Daj mu pocítiť, že niekedy tápeš aj ty sama a neobviňuj ho z niečoho, za čo sám nemôže. Si nezávislá. Si samostatná a sebestačná. Vieš sa rozhodovať bez toho, aby si na to potrebovala niečí súhlas. Chceš sa vedieť o seba postarať. Si obetavá a plná odhodlania nevzdávať sa pri prvých pádoch. To všetko je fajn.
Avšak často krát cez to všetko nemáš kam skloniť hlavu… Kričíš, nadávaš, útočíš a zhadzuješ.
Tvoj partner, nech už ste akokoľvek dlho spolu nie vždy dokáže pochopiť a zniesť tvoje nálady. Čakáš mnoho krát úplne inú reakciu ako ti je v tej chvíli schopný dať a vznikne konflikt.
Musíš mu to jednoducho len povedať. Nie je veštec, nevidí ti do hlavy, aj, keď by možno by chcel, pretože by to bolo jednoduchšie.
zdroj: unsplash.com
Povedz mu o svojich pocitoch, náladách a snoch. Ver mi, ak ťa miluje, chce to vedieť a počuť rád.
Taktiež ako má v určitých situáciách reagovať a ako nie. Povedz mu nech ti teraz dá radšej priestor, povedz mu, že dnes len potrebuješ utíšiť a objať, a že v hraničných situáciách nechceš počuť radšej ani slovo. Predsa je to len človek, u ktorého hľadáš útočisko, keď máš strach. Nachádzaš pevnú náruč, kde sa môžeš bez ostychu vyplakať a vynervovaná z práce skloniť hlavu. Požalovať sa, aký je k tebe ten svet niekedy nespravodlivý. Mať sa o koho starať a cítiť, že o teba je postarané rovnako.
Preto ho nesúď a neobviňuj z neporozumenia, len mu to povedz. Bez zbytočných frašiek, divadla a výčitiek. Si predsa tou, ktorú miluje, aj keď je to niekedy komplikované.
