Nedávno som išla do práce a po ceste som stretla starší pár. Mohli mať niečo medzi 60 až 70 rokmi. Držali sa za ruky a usmievali sa jeden na druhého. Tento moment mi naozaj spravil deň. Vždy ma milo prekvapí a poteší, keď v dnešnej chladnej dobe, uvidím niečo takéto. Hovorím presne o tom, čo niektorí označujú ako „Navždy“ alebo „Spolu do konca života“, iní zase ako „Láska naveky“ alebo staré známe rozprávkové „A žili šťastne, až kým nepomreli.“
Ono to tu je medzi nami stále. Bohužiaľ, veľmi zriedkavo sa s tým stretneme. Vlastne námet, prečo som napísala tento článok, vo mne vzkresol, keď som videla mojich starých rodičov na Vianočných trhoch ako sa usmiati držia pod pazuchou. A práve predtým mi dokonca dedo rozprával, aké mali prvé rande a stále si to všetko celkom podrobne pamätal. Mňa, ako večnú romantičku, hneď zahrialo pri srdci. Nikdy som ich takto nevidela. Vtedy som si uvedomila, že presne toto sú tie momenty. Práve na staršej generácií môžeme vidieť, že „Navždy“ môže byť stále skutočnosťou.
Dosiahnuť niečo takéto, však, nie je vôbec ľahké. Ľudí láka počas života skúsiť niečo nové a tým partnerovi zlomia srdce. Ale prečo hľadať niekde zvyšných 20%, keď vás doma čaká 80%? Tá osoba, čo vás čaká doma, možno nie je to nové, zaujímavé alebo nie je mladá a krásna, ale táto osoba vás pozná najlepšie. Vie, čo máte radi, vie, čo vás poteší, vie, čo cítite. Táto osoba je vnútorne krásna a zreje do krásy práve vtedy, keď sa o vašu lásku staráte. Ibaže to znamená hlavne dávať jeden druhému a nielen brať. A presne na tomto veľa ľuďom láska stroskotá. Pretože to vzdajú. Zanedbajú jeden druhého a potom je už ťažké to znova naštartovať.
Tá najdôležitejšia vec, akú som si na mojich starých rodičoch všimla je, akceptovať sa práve takí, akí sme. Každý máme svoje nedostatky. Niektorí dokonca ťažšie zvládateľné. Preto je dôležité nájsť si takého človeka, ktorý aj vás berie takého, aký ste. Vie ako na vás. Vie, že keď nemáte náladu, rozveselí vás. Vie, že keď máte svoju nervóznu chvíľku, nechá vás tak a nepodnecuje hnev ešte viac. Presne toto je cesta k tomu, ako byť spolu, čo najdlhšie alebo naveky. Nemeniť jeden druhého, ale akceptovať sa navzájom. Veď predsa vybrali ste si tohto človeka, tak prečo z neho robiť niekoho iného?
Zdroj: pexels.com
Avšak to nie je všetko. Je tu ešte jedna veľmi dôležitá podstata vzťahu, ktorá vedie k harmónií v láske a tou je držať spolu. Prekonať každú prekážku spoločne. Vyriešiť všetky problémy, ktoré vzniknú a nestavať z nich múr medzi vami, ktorý ide po rokoch veľmi ťažko prebúrať. Mali by ste byť vo všetkom spolu. Aj keď spraví chybu ten druhý, na čo je dobré odkladať problém, chodiť s hrdosťou, urážať sa a vyhýbať sa jeden druhému? Raz mi jeden kamarát povedal veľmi peknú vetu: „Nikdy nenechám zájsť problémy zo západom slnka.“ Keď sa problém nevyrieši zavčasu, tak sa prehlbuje, prichádza frustrácia, bolesť a smútok. Sme dosplelí ľudia, vieme si spolu sadnúť a porozprávať sa, čo je kľúčom k dobrému vzťahu. Ak vám prestane ísť lampička, čo spravíte? Kúpite si novú? Nie, vymeníte žiarovku. Iba napravíte problém, nehľadáte niečo nové, kde sa aj tak môžu opäť tie isté problémy vyskytnúť.
Viete, je krásne vidieť mladý zaľúbený pár ako spolu idú ruka v ruke, usmievajú sa jeden na druhého a nemôžu sa od seba odlepiť. No ešte krajšie je, vidieť dvoch starších ľudí ako sa spolu nesú pod pazuchou ulicou, tancujú doma na svoju obľúbenú pesničku z mladosti, každý deň pripravujú jedlo pre toho druhého, ktoré má rád. Chodia spoločne na obľúbené miesta, aj keď to je len koníčkom jedného z nich. Chcú aby bol ten druhý šťastný. Chcú mu robiť radosť maličkosťami.
No povedzte sami? Nechceli by ste aj vy zažiť niečo také? Prežiť spolu aj tie najťažšie chvíle, všetky ťažké zmeny a nikdy sa nemať dosť? Ja rozhodne áno. A stále v to verím, aj keď sa mi niektorí ľudia smejú alebo ma označujú za naivnú. Mne stačí vidieť takýto starší pár a hneď mám opäť nádej. A ja tento pár vidím skoro každý deň a ešte radšej od nich počujem vetu: „Koľko rokov prešlo a stále sme tu.“
