Pravda síce bolí, no oslobodzuje. Aj keď ju chce každá z nás poznať, platí pri nej aj to, že občas z nej mávame poriadne veľký strach. Počas života zažijeme hneď niekoľko momentov, kedy si ju budeme musieť pripustiť k telu aj napriek tomu, že sme o ňu neprosili. Ostať v „sladkom“ klamstve sa totiž môže javiť ako safe riešenie. No ako už tušíš, pravda ťa vždy dobehne.
Možno si aj ty jednou z tých ľudí, ktorí si ju nechcú pripustiť, ak ide o veci, ktoré sa im nepáčia. Náhle životné zmeny, informácie, ktoré toho veľa zmenia, ale aj nepríjemné odhalenia, ktoré ťa spravia nešťastnou. Nemôžeš ich vymazať, no snažíš sa ich ignorovať, ako keby sa nikdy nestali. Lenže práve tento postoj ťa drží na jednom mieste, z ktorého sa tak skoro nepohneš.
Čeliť pravde nie je vždy ľahké, no ignorovať ju, to nepôjde večne. Nezastavíš čas, ani nezariadiš, aby sa veci v tvojom živote diali iba tak, ako by sa ti to páčilo. Horšie ako prijať fakty, je dusiť ich v sebe a nechcieť si ich urovnať v hlave. Máš strach, že keď sa pred danú skutočnosť už raz rozhodneš postaviť, nič nebude ako predtým. Avšak, takým spôsobom ostaneš uväznená vo vlastných myšlienkových barikádach.
Predstav si, že si práve zistila, že ťa partner podvádza. Niektoré ženy by mu to pekne spočítali, ty si to možno uzavrela v sebe a pred ním sa tváriš, že o ničom nevieš. Pretože naozaj nevieš, čo máš robiť. Dusíš tú bolesť v sebe a naivne si myslíš, že ak mu dáš šancu, minulosť ťa prestane prenasledovať. Ale neprestane. Ona čaká na to, kým ju prijmeš a vyrovnáš sa s ňou. Nielen, že pravda musí vyjsť najavo, ale je potrebné s ňou aj pracovať.
Ak sa to nenaučíš, ak sa budeš všetkým nepríjemným faktom stále iba vyhýbať, navždy budeš utekať pred niečím, čomu sa aj tak utiecť nedá. Bude ťa to škrieť a vysávať z teba energiu. Pritom, ak by si nazbierala odvahu a pracovala na tom, aby si tomu porozumela, s každou ďalšou „pravdou“ sa už pobiješ ľavou-zadnou.
