Žiarlivosť. Všetci píšu, čítajú, rozprávajú z každej strany o tom, ako sa jej treba čo najrýchlejšie zbaviť, no nikto nepíše o tom, prečo sa objavila a čo chce nášmu srdcu odkázať. Nikto neberie do úvahy jej podstatu. Prečo je, kvôli čomu je, prečo sa objavila v našej hlave, prečo nás trápi a zneisťuje nás jej spoločnosť.
Žiarlivosť sa objavuje po nejakej zlej skúsenosti v živote. Spomienke z minula alebo časti života, ktorá nám ublížila natoľko, že tú žiarlivosť v nás vytvorila a spustila. Žiarlivosť prichádza aj najmä vtedy, keď si neveríme a pochybujeme o sebe, že pre daného človeka nie sme dosť dobrý. Máme nízke sebavedomie a ešte viac si ho znižujeme.
Bojíme sa, že nás opustí kvôli inému lepšiemu človeku. Práve preto sa stávame ostražitým. Dávame si pozor, aby nám niekto neublížil a dbáme hlavne na to, aby sme mali celú situáciu pod kontrolou. V hlave si vytvárame rôzne scenáre, čo by sa mohlo stať a myslíme na to najhoršie. Potom prichádzajú rôzne hádky, pre ktoré trpíme my a rovnako tak aj naša polovička, a napokon trpí aj vzťah samotný.
Čo je teda vlastne tá spomínaná žiarlivosť a aká je jej podstata? Žiarlivosť je vlastne láska, láska k človeku o ktorého sa bojíme, že ho stratíme, láska zabalená pod kopou obalov. Všetci vidia jej obal, no nikto sa nepozerá do jej vnútra čo je jej podstatou. Zatvor oči a zamysli sa: „Prečo žiarlim? Prečo podozrievam človeka, ktorého z celého srdca milujem? Prečo sa bojím niečoho, čo by mi nikdy neurobil?“
Žiarlivosť je ako naša mama, mama ktorá nás chráni pred zlým, aby nám nebolo ublížené. Je obalom nášho srdca. Vždy na nás bude dávať pozor, no len my sami môžeme vyrásť z obalu a dať ho preč. Nebáť sa ísť v pred a začať dôverovať celým srdcom ukázať žiarlivosti, že sa niet čoho báť a je na čase veriť srdcu … neschovávať sa len za obalom. Podstatou žiarlivosti je teda chrániť lásku.
