Vždy, keď na teba myslím, poviem si, že to už nikdy neurobím. Napriek tomu na teba myslím častejšie, než by som mala. A chýbaš mi viac, než by si mi mal chýbať.
Myslím na to, ako sme mali svoj vlastný svet a ako si mi vedel spraviť radosť už len tým, že si ku mne prišiel. Náš vzťah-nevzťah bol veľmi komplikovaný. Ako také talianske lásky, pamätáš? Raz sme zažili pekný víkend, inokedy sme si cez víkend nevedeli prísť na meno. Cez toto všetko som ťa ľúbila viac, než som si pripustila. Stala som sa zraniteľnou tak veľmi, že by som vedela všetkých opustiť len preto, aby sme boli spolu.
Chýbaš mi tým spôsobom, ktorým mi nikto ešte nechýbal. Neviem bez teba zaspať, neviem bez teba robiť veci, ktoré som predtým robila bežne.
Musela som sa ťa však vzdať, pretože ja som to komplikované nechcela. Nechcela som „niečo ako vzťah“. Ja som chcela niečo naozaj, niečo, čo by bolo trvácne a vydržalo by aj ťažké chvíle. Kedy by sme sa cez víkend milovali, no tá láska by vydržala aj ďalší týždeň a ďalší a tak ďalej.
Zaslúžim si presne toto. Tú lásku, o ktorej snívam. Zaslúžim si mnohonásobne viac, než si mi bol ochotný ponúknuť. Bola som len tvojou zastávkou, kým čakáš na ženu, ktorá bude lepšia odo mňa. Bola som niečo, čím si sa rozptyľoval, keď si sa nudil.
Obaja sme boli zlomení a zničení. Našli sme sa a z našej bolesti sme vytvorili lásku, ktorá bola krásna, no komplikovaná. Bola plná objatí, vášne a spoločných rozhovorov. Poznali sme sa do poslednej bodky, aj keď sme nevedeli, ako to s nami dopadne. Táto láska nebola predurčená na to, aby vydržala. Bola stvorená na to, aby nám ukázala, čo si v živote skutočne zaslúžime.
Ja si zaslúžim 100 % lásku, nie len polovičnú.
