Ak sa ti nie­kedy na ulici za­pá­čil cu­dzi­nec, ktorý ani zdan­livo ne­vie o tvo­jej exis­ten­cii, tak mám pre teba dobrú správu – máš šancu!

Pri­naj­men­šom, ak spa­dáš do si­tu­ácie ako táto žena, ktorá sa za­mi­lo­vala do muža, kto­rého stre­tá­vala každé ráno pri ceste do práce. Ale ver mi, ne­bolo to ľahké.

Zoe Fol­bigg pr­vý­krát za­zna­me­nala pek­ného cu­dzinca v júli 2003, keď ako ob­vykle ča­kala na svoj ranný vlak. Na­stú­pili do toho is­tého vlaku, ale ani sa na ňu ne­poz­rel – bol prí­liš za­nep­ráz­dnený svo­jou kni­hou. Na­priek tomu za­ne­chal na Zoe do­jem, na ktorý ni­kdy ne­za­budla.

“Mys­lela som si, že je to najk­rajší člo­vek, akého som kedy vi­dela,” po­ve­dala Zoe. “Bola to pre mňa ur­čite láska na prvý po­hľad. Viem, že zniem ako blá­zon, ale tak som sa aj cí­tila.”

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

 

Ale to, čo naz­na­čo­valo, že je to osud bolo, že toho muža stretla aj na druhý deň, až kým sa z toho ne­za­čala stá­vať kaž­do­denná zá­le­ži­tosť. Za­čala sa ob­lie­kať v ná­deji, že za­chytí jeho po­hľad, no ne­bolo to tak jed­no­du­ché.

Každý deň dú­fala, že sa na ňu po­zrie. Každý deň bol prí­liš za­hľa­dený do svo­jej knihy.

Čo­skoro jej ko­le­go­via ve­deli o “mu­žovi z vlaku” a pý­tali sa jej na neho denne. Po­vzbu­dili ju, aby sa s ním po­roz­prá­vala, ale Zoe sa ne­cí­tila do­sta­točne se­ba­ve­dome. As­poň za­tiaľ nie.

S po­mo­cou svo­jich spo­lu­pra­cov­ní­kov prišla so “zá­lud­ným” plá­nom, aby upú­tala jeho po­zor­nosť – ho­dila vla­kový lís­tok pred seba a plá­no­vala za­čať roz­ho­vor v mo­mente, keď jej ho podá späť. Ale na­miesto toho, ako sa od neho oča­ká­valo, sa muž sprá­val, akoby si lís­tok na jeho no­hách ani ne­vši­mol. Na­ko­niec jej lís­tok vrá­til, ale Zoe už stra­tila od­vahu a len mu po­ďa­ko­vala.

Best ice cream ever #pis­tac­chio #ge­lato

A post sha­red by Zoë Fol­bigg (@zo­ling­ton) on

Ale tak­mer rok po tom, ako ho pr­vý­krát vi­dela, ve­dela, že musí niečo uro­biť. Takže na jej na­ro­de­niny mu na­pí­sala list, ktorý si pre­čí­tal:

“Dnes mám na­ro­de­niny a mys­lím si, že každý by mal uro­biť niečo fri­volné a toto je to, čo chcem uro­biť. Mys­lím, že vy­ze­ráš krásne. Ak by si chcel ísť na drink, tu je moja e-mai­lová ad­resa. Ak nie, tak ťa ne­chám na po­koji a pra­jem ti šťastnú cestu.”

 

…ale znova bola prí­liš ner­vózna, list mu po­slala až o 11 dní ne­skôr

V deň, keď mu list dala, bola celý deň ner­vózna, až kým ne­dos­tala e-mail od muža me­nom “Mark”:

“Ďa­ku­jem, bolo to od teba krásne. Ni­kdy by som ne­mal od­vahu uro­biť niečo také, ale bo­hu­žiaľ, mám pria­teľku a ne­mys­lím si, že by sa jej pá­čilo, keby sme išli na drink. Všetko naj­lep­šie k na­ro­de­ni­nám. Dú­fam, že bu­deš mať pekný deň.”

Tak sa Zoe mu­sela po­hnúť ďa­lej – as­poň sa o to po­kú­sila. Stre­tá­vala aj iných mu­žov, ale je­diný na koho do­ká­zala mys­lieť, bol muž z vlaku.

V ja­nu­ári 2005 sa však veci zme­nili. Osem me­sia­cov po tom, čo odo­vzdala list Mar­kovi, od neho do­stala e-mail, v kto­rom jej na­pí­sal, že je už nie­koľko me­sia­cov sám a chcel sa s ňou spo­jiť.

“Bol to ten naj­lepší e-mail, aký som v ži­vote do­stala,” po­ve­dala Zoe. “Kri­čala som a všetci moji ka­ma­ráti boli tak nad­šení.”

A to rande do­padlo lep­šie ako oča­ká­vala – vô­bec to ne­bolo ne­prí­jemné a okam­žite si sadli. O tri me­siace ne­skôr spolu za­čali bý­vať. O tri roky ne­skôr ju Mark po­žia­dal o ruku vo vlaku na vý­lete v Aus­trá­lii.

Ne­skôr sa zo­brali a majú spolu dvoch sy­nov. Zoe sa roz­hodla vy­užiť ich vzťah ako in­špi­rá­ciu pre svoju prvú knihu: The Note. Je to o – ako sa dalo oča­ká­vať – žene, ktorá sa za­mi­luje do muža, kto­rého stre­táva na den­nom po­riadku, ale bojí sa mu pri­ho­vo­riť, až kým mu nedá ručne pí­saný list.

Takto to do­padlo – nie­kedy sa to, čo tajne cí­tiš môže stať nie­čím viac. Len s tým mu­síš niečo uro­biť.

 

zdroj: the­sun.co.uk

Komentáre