Chýbaš mi. Veľmi moc. A chcem, aby si to vedel.
Možno mi chýba spôsob, akým si ma miloval a akým si ma chcel ty. Celé mi to sťažuje moja situácia, pretože viem, že robím veci ťažšie, ako v skutočnosti sú. Ale nedokážem predstierať, že si nebol mojou súčasťou. Bol si ňou, bol si so mnou, milovali sme sa a nedáš sa len tak ľahko nahradiť.
Napriek tomu, že sme spolu tvorili krásny pár, teraz už nie sme spolu. V jeden deň sme sa rozišli a ja som sa cítila zle. Bol to najsmutnejší deň v mojom živote.
Vieš, jednu chvíľku si bol človekom, o ktorom som si myslela, že ma podrží, že splní svoje sľuby, že ma vie počúvať a záleží mu na mne. No druhú chvíľu si bol niekto, koho som vôbec nespoznávala. Zmenil si sa tak rýchlo, že ma to doteraz desí.
Z jedného momentu na druhý sme mali úplne odlišné názory. Začali sme sa rozprávať a naše názory sa vôbec nestretli. Nevedeli sme sa ničom zhodnúť a nič sa nám nepáčilo. Dokonca sme sa dostali do štádia, kedy sme sa nedokázali zhodnúť na tom, čo budeme večerať. Vzdialili sme sa od seba a rozhodli sme sa to skončiť.
Život však pokračuje ďalej. Po preplakaných nociach, ktorých nebolo málo, som sa postavila na nohy. Išla som inou cestou ako predtým a som spokojná. Zatiaľ.
Viem, že ešte dlho nepríde človek, ktorý by zaujal tvoje miesto. Svojim odchodom si do môjho srdca vypálil dieru, ktorú môžeš zaceliť jedine ty alebo čas. Bude to trvať dlho, no viem, že niekedy sú správne rozhodnutia práve tie, ktoré nás bolia najviac a najdlhšie.
Takže mi ver, keď hovorím, že rozumiem, prečo spolu už nie sme. Rozumiem, prečo sa spolu už nerozprávame. Rozumiem, prečo už spolu nezdieľame každý moment.
Ale ver mi aj v tom, že mi stále chýbaš.
Zdroj: thoughtcatalog.com
